Na pokeci som sa zaregistrovala asi keď som mala 11-12 rokov. Bolo to super, spoznávať nových ľudí, nebola som taká hanblivá ako naživo :D . Medzi tým množstvom nových ľudí bol však jeden, ktorý je teraz tá najdôležitejšia časť môjho života. S Dalim sme si písali veľmi dlho, no nikdy sme sa nestretli. Dali sa do mňa zaľúbil, no ja som ho odmietla stým, že nechcem vzťah cez pokec a okrem toho to bolo také trdlo mladšie odo mňa :D poslal mi vtedy takú zaľúbenú pesničku, ktorú vždy keď počujem tak sa vidím za našim starým klasickým počítačom ako mi vyskakujú ešte staré Rp-čky od neho :). Zostali sme ale dobrými kamarátmi aj keď mi vravel, že bol s toho môjho odmietnutia smutný. Keď som začala chodiť s istým chlapcom, naše písanie opadlo. Tri roky som bola v strašnom vzťahu plnom nedôvery, podvodov a klamstiev zo strany môjho partnera. Dali si samozrejme žil svoj život tiež, za celé tie roky sa nestalo aby sme boli obidvaja nezadaný. Až do septembra 2013, kde som skončila vzťah a tak nejako sme si zase začali dosť písať, viac sa spoznávať a čoraz viac sme zisťovali, že máme radi rovnaké veci, máme rovnaké názory... Neskôr sme sa stretli, ja som sa nechcela viazať, no nedalo sa odolať keď som cítila, že to je tá pravá láska. 13.decembra 2013 sme začali spolu chodiť. Je to 8 mesiacov a nemali sme ani jeden väčší problém či hádky. Je to vzťah tak ako má byť, kde si dvaja rozumejú. Taký ten pocit, že ste našli niečo, čo vám chýbalo. Keď na neho pozriem, tak viem, že on je ten. :) Snažili sme sa potom aj vypátrať správy, ktoré sme si písali keď sme boli ešte taký mladučký, stých začiatkov, ale bohužiaľ ste nám napísali, že sú už premazané. Aspoň sme sa dobre nasmiali na komentároch, ktoré sme si dávali na profil. Je to neskutočné, že sme okolo seba ,,chodili" a ,,chodili" netušiac, že raz budeme spolu chodiť. Ďakujem, že ste mi umožnili nájsť svoju chýbajúcu polovičku :)

V jeden deň mi prišla jedna rp od jedného chalana :) nemala som chuť odpisovať ale nedalo mi to od prvého momentu mi padol do oka začali sme si písať viac a viac . Po dlhšej dobe som zistila že býva hneď o proti mne nevedela som o tom vôbec :) aj keď sme mali niake tie chvíle vždy som po ňom túžila.
mali sme o seba dosť veľký záujem :)
Od niakej doby sme spolu . Sme spolu každý deň prekonávame spolu tie najťahšie prekážky .
viem že je ten pravý :) pomáhame si je mi oporou a mojim všetkým :)
proste sa milujeme :) a ďakujem že som mohla spoznať také veľké trdlo :)

ahoj..popíšeme si? takto to začalo..26.7.2010......Píše sa rok 2014 a so svojou pokecovou láskou sme stále spolu a sme šťastný lebo moja láska ma 21.7.2014 v den mojich narodenín požiadala o ruku takže sme zasnubení...Som sním velmi šťastná a kedže som rozvedená už 16 rokov on mi dává silu a radosť a najväčšie bohatstvo lásku....

24.8.2014 ta je rok čo som sa zoznámil teraz už s mojou snúbenicou Andy tu cez Pokec.Za ten rok spoločného spoznávania sa sme prežili neuveriteľné množstvo krásnych a šťastných zážitkov.Dnes sme spolu šťastný,ľúbime sa a prežívame lásku ktorú sme pred tým nemali.Dakujem

Ako mi zmenil život POKEC?...Na pokeci som vysedávala nikedy aj celé hodiny..To bola asi prvá sociálna sieť na ktorej som bola registrovaná...Samozrejme aj ja som si našla pár takých "pokecových" lások ale nič vážne...Až pred rokom a pol mi napísal jeden chlapec...Zdalo sa mi to čudné pretože, ja som na pokec už často nechodievala maximálne tak pozrieť si e-maily.Tak ma zarazila tak zvaná RP-čka Napísal mi jeden zlatý chalan. Síce to nebol práve môj typ a dokonca bol aj o 9 rokov starší odo mňa, ale strašne ma zaujal hneď na prvú správičku. Písal mi,že už nedúfa že nájde spriaznenú dušu, že je sklamaný zo žien...Keďže ja som v láske šťastie tiež nemala začali sme si o tom písať...Čoraz viacej sme držali jeden druhého nad vodou...Strašne ma prekvapilo a aj potešilo keď mi napísal,že ma chce počuť ..neváhala som, a napísala mu číslo. Neprešlo ani 5 minút a zvonil mi telefón, tak dlho sme sa rozprávali, smiali sa až kým sa mi nevybil mobil...Ale hneď ako sa náš hovor ukončil vrátili sme sa na pokec a písali si...Vyše mesiaca sme sa chceli stretnúť ale nedarilo sa....buď sme sa minuli alebo sme nemali čas...No prišiel "deň D" a ja som vychádzala so školy a v malom parčeku stál on... Pamätám si každú jednu sekundu toho nádherného dňa...Bola som strašne nervózna ale zároveň som sa aj tešila...No keď sme si povedali "ahoj" všetko zo mňa opadlo...Išli sme si sadnúť na kofolu,strašne sa mi páčilo že bol taký hanblivý ale snažila som sa pozdvihnúť situáciu vtipkovaním... Nakoniec sa osmelil a sadol si veľa mňa...Pozeral sa na mňa tými jeho šibalskými zeleno-hnedými očami...Na jeho výraze bolo vidno , že sa snaží ma pobozkať...len nevedel či to nieje unáhlené...tak som sa naklonila k nemu...Bol to ten najkrajší bozk aký som kedy dostala...Keď sme išli z reštaurácie,išiel ma odprevadiť na autobus ...Samozrejme že ma chytil za ruku..Bl to ten najkrajší pocit na svete....Sme spolu už vyše roka a pol ň, bývame spolu rok a stále sme rovnako praštený....Dokážeme sa pohádať až do krvi ale to udobrenie nemá chybu...Plánujeme spoločnú budúcnosť a to som neverila ,že na sociálnej sieti ako je POKEC nájdem svoju lásku života....:)

Mne pokec zmenil život podstate ako sme sa presťahovali nikoho som tu nepoznal a bol s toho v depkách. Jak som došiel na pokec tak sa to postupne začalo meniť .Baby písali ja som debatoval a presviedčal na reálne stretnutie ,po nieakom pol roku som nazbieral skúsenosti s chatovaním a dostať babu von mi nerobilo problém ani za 30minút.( samozrejme boli výnimky ktoré som presviedčal alebo v kvázi namotával asi 2týždne) To bol typ báb ktorý zo zásady von cez pokec nechodia . ak uvediem príklad baba čoje 6rokou na pokeci nikto ju nedostal von len ja :),. Po tom jak som sa naučil presviedčať prišlo na stretnutia , zo začiatku bola veľká tréma čo a jak ale nakoniec sa to pohlo a nebol problém . Dnes chodím von skoro každý deň s kopou báb a kamošov z pokecu a som zato vďačný . Cez pokec som spoznal moju prvú frajerku , druhú, tretiu a vlastne všetky okrem jednej :). Pokec je výborná vec na zoznámenie ale nesmie to ostať len virtuálne treba sa stretnúť a porozprávať :). Pokec ako sám o sebe je nástroj s ktorým sa ľudia zoznámia :) a to je to najlepšie čo internet môže ponúknuť prostredníctvom Pokecu :) . Podstata tohto celého je že nebyť pokecu som v depkách doteraz a nikoho tu nepoznám doslova nikoho :) a tro mi život zmenilo extrémne :) . TOT je MôJ príbeh a dúfam že moja účasť aspoň trooška pomôže :)

Jedného pekného dňa pred pár rokmi mi na ploche mojeho pokecu blikla obáločka. Otvorila som ju a bola tam správa, vravím si fajn veď je to len další človek ktorý reaguje na typickú pokecovú vetu : ,, Kto popíše ? ´´ Bol to jeden chlapec, ktorý vyzeral celkom fajn tak som odpísala a začali sme si písať. Nebrala som to nijak extra veď takých tu bolo vela. No však ked sme si písali čoraz intenzívnejšie vymenili sme si aj iné kontakty a tiež telefónne čísla, začala som ho brať ako naozaj super kamaráta a bola som rada, že som v ten deň odpísala.
Prišiel august roku 2012. Bolo horúce, letné popoludnie a ja s priateľmi sme dorazili na jeden z naších super festivalov, rozložili sme sa, uložili veci a šli sme obkuknúť areál. Ja som vedela, že ten chlapec tam bude tiež, pretože sme si písali a dohodli sme sa, že sa stretneme. Bola som veľmi nervózna a zároveň som sa tešila. Sedeli sme s kamarátkou pri stane keď zrazu mi zazvonil telefón. Volal Filip, zdvihla som to a navigovala som ho k nášmu stanu, keď prišiel, pozdravili sme sa objali a začali sa rozprávať. Celý čas na mňa tak pekne pozeral.
Počas festivalu sme skoro všade chodili spolu na koncerty, k vode... Bol to naozaj pekný, prázdninový víkend no len čo čert nechcel posledný večer došlo ku hádke ktorú dodnes ľutujem a keď sme v nedelu odchádzali každý do svojho mesta ani sme sa nerozlúčili. Priznám sa keď som prišla domov čakala som na internete čo vlastne bude.
Nejak sa to vysvetlilo a bavili sme sa dalej. Jedného dňa sme sa bavili, že by ma prišiel pozrieť. Súhlasila som aj keď som okolo toho robila velké haló a bola som najprv veľmi odmietavá, asi preto, že dovtedy som nemala vôbec štastie na normálnych chlapcov a bola som veľmi hanblivá, čo viedlo k tomú že sa velakrát stalo, že Filip už na mna nemal nervy a aj keď ma mal veľmi rád a chcel byť somnou tak jednoducho povedal, že nevládze a jednu dobu sme sa dlho nebavili. Bolo to pre mňa strašné, lebo som tiež vedela, že ho mám veľmi rada len sa musím spamätať. Písal aj mojej kamarátke, že už nevie ako somnou dalej pokračovať. Keď som sa od nej dozvedela, že jej písal a všetko mi povedala okamžite som mu písala správu tu, bola som hrozne nervózna, aká odpoveď mi príde. Bola však kladná a všetko sme si vysvetlili mňa totiž veľmi mrzel môj postoj a moja hanblivosť ale všetko som zo seba dostala, že mám smolu a velakrát som bola oklamaná. Bola som štastná, že všetko sa dalo znovu ako tak doporiadku.
Ako sme zasa boli parkrát vonku, jedného večera som zavolala aj svojich kamarátov a šli sme si sadnúť von. Bavili sme sa o tom ako a o kolkej pôjde domov, keď v tom sa ozvala kamarátka, že nech spí u nás a nemusí ísť neskoro večer domov. Tak som zdvihla telefón zavolala mame so slovami : ,, Mamíí? Ahooj, môže k nám prísť spať môj budúci frajeer? ´´ Bola som nerzvózna čo odpovie ale veselým hlasom odpovedala, že samozrejme.
To bol pre mna taký prvý krok , ktorého som sa bála a dopadol úplne super. Začal chodievať do môjho mesta čoraz viac a mohol tu už aj prespávať najprv iba do soboty potom na celý víkend. Aj keď býva okolo 115km odomňa, stále viac sme si rozumeli a moji kamaráti ho tiež prijali super.
Raz prišiel ten deň, boli sme večer vonku v klube a bavili sme sa o veci kedy to oficiálne zverejníme aj keď už sme nejaký ten čas chodievali spolu von a to všetko, takže 17.marca roku 2013 oslavujeme svoje výročie, tieto dni boli asi mojími najlepšími v živote konečne som sa cítila štastná a vedela som, že už ma nikto nechce oklamať.
Začala som chodievať aj ja k nemu, aj keď mi to zo začiatku bolo hrozne divné, lebo som vedela aj to, že všetci vedia aké somariny som najprv na začiatku porobila a už asi nikto neveril, že ostaneme spolu. No stalo sa a týmto dnom sme vlastne rok a pol spolu, máme super vzťah obidvaja sme správne šibnutí. Aj keď cez školu sme spolu len cez víkendy je to ten najlepší vzťah aký som kedy mala, chodievame spolu na výlety, na festivali s jeho aj mojími kamarátmi. Je pravda, že sa občas niekedy pohádame ale je to vždy len kôli banalitke, maličkosti, ktorá bola len z písania zle pochopená ale tak sa na sema vždy tešíme, že môžeme byť aj dva týždne spolu a ani raz sa nepohádame. Je to úžasné a občas aj smiešne, že sme sa spoznali zrovna takto, pretože by som nikdy nepovedala, že zrovna ja si nájdem frajerka na internete, ale som naozaj štastná a rada pokecu, že som sa sem vôbec niekedy zaregistrovala a napísal mi zrovna on, môj najlepší Filip. :)

Vdaka pokecu som spoznal svoju priatelku,teraz uz snubenicu - s ktorou sme sa stretli v Anglicku. Ona sedela na muriku na ulici,chatovala so sestrou cez Azet a ja som bol 140km od nej, taktiez na azetku :) a tak som jej napisal ci ide na kavu. Na prekvapenie sa nebranila (nemala co stratit iba ziskat ) a povedala ano a este v ten den sme sa stretli a sadli sme si tak,ze sme spolu uz 8,5 roka, 2 roky zasnubeni a buduci rok 6.6.2015 nas caka NAS DEN D SVADBA. Nadalej zijeme v UK, medzitym sme spolu presli SK, CZ a opat sme sa vratili na miesto,kde sme sa spoznali a zijeme teda dodnes. Vsetko to,co nas sprevadzalo pocas prveho mesiaca nie je lahke,malokto uveri,ze sem do UK prisla priatelka s ex kt jej velmi ublizoval,bil. Nevedel som o tom,povedala mi to az po nejakom case,ale to sme uz boli spolu vyse roka :) som stastny a dakujem pokecu,ze v miestnosti Anglicko som spoznal moju milovanu a vyvolenu.

Pokec mi pomohol nájsť spolužiakov so základnej školy a pomohol mi nájsť moju veľkú lásku.Je to človek ktorého úplne rešpektujem a milujem ho.Bola to láska na prvý pohľad a skvelý pocit pre dušu citíť lásku s oboch strán.A preto mi Pokec zmenil život doslovne.

Ako mi pokec zmenil život?? :o) Bolo to asi takto...

Bol to presne rok 2011, keď som šla na večeru do jednej reštaurácie. Prišla som dnu, sadla som si a zrazu vidím ako sa ku mne blížil čašník s menu lístkom. Objednala som si jedlo a pozerala ako odchádza, v momente som si povedala, aký to je príjemný sympatický čašník. Mal prekrásny pohľad a ešte krajšie oči. Nenabrala som odvahu osloviť ho osobne a tak som neskôr zaplatila účet, vzala si svoje veci, naposledy sa pozrela na neho a odišla. Celé dni mi behal mysľou, nepoznala som ho, ale predsa som na neho nedokázala myslieť. Prišla som do tej reštaurácie neskôr opäť, ale už som ho tam nestretla. Bola som smutná, že som nevyužila šancu a neoslovila ho osobne. Od tej doby, čo som ho naposledy videla ubehli dlhé dva roky, až raz som sa prihlásila na POKEC, kde som si šla prezrieť svoju e-mailovú schránku. Už ako som sa šla odhlásiť, zrazu mi nabehlo políčko, že si niekto pozerá môj profil. Tak som ešte chvíľu zostala a pozrela si o koho sa jedná. Bol mi známy, no v tú chvíľu som netušila odkiaľ. Prezerala som si jeho fotografie jednu za druhou a premýšľala, až som sa mu rozhodla napísať, či sa nepoznáme. Odpísal mi, že i ja som mu povedomá. Po pár vetách písania si, sme obaja dospeli k tomu, že sme to MY. Ja - zákazníčka z jeho bývalého zamestnania a On - ten sympatický čašník, ktorý ma obsluhoval.
Písali sme si stále dlho do noci, až prišiel deň D - naše prvé rande. Od tej doby ubehol už takmer rok a pol čo sme spolu, po roku nášho vzťahu ma požiadal o roku a takto, krásne vďaka pokecu som našla človeka, ktorý mi zmenil život, človeka s ktorým sme sa tak dlho hľadali :o)
To je náš príbeh Lucia & Michal :o)