Môj príbeh sa začal písať 24.2.2007 presne o 23.39 tu na pokeci,keď mi napísala vtedy neznáma žena prvú rýchlu poštu.Začali sme si písať,najprv len o maličkostiach a starostiach bežných dní. Pokecovali sme denno denne, až prišlo prvé stretnutie a láska na prvý pohľad.Pomocou pokecu sme si posielali maily,fotky,písali zamilované rp. A dnes?Sme zosobášený,bývame spolu v našom byte a pomaličky očakávanie narodenie druhého dieťatka. Nikdy na pokec nedáme dopustiť,pretože nás spojil v jednu krásnu a milujúcu rodinu.

Áno!
aj mne priniesol pokec novú lásku, pravdepodobne ako aj tebe, či ďalším x-stovkám ľudom. Nie, nie sme spolu veľa rokov, iba dákych cca 456 hodín a naše postieľky sú od seba vzdialené viac než 70 kilometrov. Ja viem, že náš vzťah trvá krátko a sme od seba tak ďaleko ..ALE viem aj to! že som sním prežila za tieto tri týždne oveľa viac než to, čo som prežila s mojím bývalým, s ktorým som bola dva roky. Nezáleží na tom, ako dlho ste spolu a ani na tom, ako ďaleko ste od seba. Zaleží na tom, ako veľmi sa ľúbite :) Tak nám držte palčeky a prajem pekný deň

Písal sa rok 2008, po troch rokoch sa so mnou rozišiel partner a ostala som sama. Povedala som si, že si dám aspoň ročnú pauzu a žiadneho chlapa nechcem zatiaľ ani vidieť. Ubehol mesiac, dva mesiace a mne začalo byť smutno. Túžila som po niekom, kto by bol pri mne a mal ma rád. Zoznamovanie len tak v meste mi nejde, tak som sa rozhodla, že to vyskúšam cez pokec. Prezerala som si fotky mužov, ktorý sú z môjho okolia. A zrazu sa to stalo, padol mi jeden chlap do oka. Šla som mu hneď aj napísať lebo bol aktívny, no akonáhle som napísala sa odhlásil. Ma to sklamalo, na druhý deň som si našla RP a odpísal mi. Keď som sa ale pozrela zas bol odhlásený, asi až na 6. pokus sme na seba narazili, že sme boli obaja prihlásení. Písali sme si spolu každý deň a aj do noci. Potom nastala tá chvíľa, že sme sa mali spolu stretnúť. Profilová fotka bola prekrásna hotový princ, ale keď som pozrela do albumu jedna fotka taká, že pôsobil ako nejaký drsňák, takže som sa ho bála :-D. Predsa som išla na stretnutie, ale s tým, že som zobrala so sebou psa ak by náhodou sa dačo zomlelo. Nakoniec sme sa stretli bol milý, príjemný, akurát sme sa trocha hanbili a aby nebolo ticho snažila som sa rozprávať, ale úplne od veci- ako sa hára moja fenka labradora. Po prvom stretnutí nasledovalo ďalšie a ďalšie až sme sa dali dokopy. Dnes je to už 6 rokov, čo sme spolu v roku 2013 na naše výročie ma požiadal o ruku a v septembri 2014 budeme už manželia. Som nakoniec vďačná pokecu, že ma zoznámil s takýmto mužom. Niektorí ľudia tvrdia, že vzťah cez pokec nemá perspektívu, nevydrží, ale nie je to pravda. My sme názorným príkladom ako si nájsť lásku cez pokec a nakoniec sa stať manželmi.

volám sa Oto, som na vozíku, bývam Vo Veľkom Krtiši a mám 25 rokov. Pokec mi zmenil žibot od zakladov. Našiel som si tu veľa dobrých kamošov a kamošiek. od vtedy ako som prestal chodiť do školy tak ráno vstanem, umyjem sa, naraňajkujem sa a idem na pokec. zažil som tu aj pekné veci aj sklamania.

Pred štyrmi rokmi som na pokeci spoznal dievča z môjho mesta. Mnoho krát som ju volal stretnúť sa ale nechcela. Zrazu úplnou náhodou som ju spoznal aj osobne. Zamiloval som sa do nej tak isto aj ona do mňa. Bolo nám spolu krásne až na pár problémov ktoré nás nakoniec rozdelili. Aj keď už niesme spolu, stále sme cez pokec v kontakte a verím tomu ,že v tomto živote bude ešte moja a ja jej! Ďakujem Pokec <3

Ako mi zmenil zivot Pokec ....
Cele sa to zacala par mesiacov pred mojim zaregistrovanim sa na pokeci. Manzel oslavoval svoje okruhle narodeniny, chystala som mu oslavu potajomky, v den jeho oslav sme ranajkovali pri rodinnom stole so svojimi troma detmi, ked manzel, teraz uz byvaly manzel, povedal: ,,ked mu neviem kupit na narodeniny to po com tuzi, nech nekupujem nic!" ale akoby to vyzeralo v rodinnom kruhu a ked na to dost financii nemam, nemozem si to dovolit pustat sa do dalsej pozicky, vyhlasil: ,,je na to vychodisko, treba sa rozviest!" Ako milujuca manzelka troska ma to velmi zastihlo, kedze som bola ja, ktora zarabala v rodine, v tu dobu som pracovala v rakusku uz rok a mali sme dostat vacsiu sumu naraz pridavok k pridavku detom, tie peniaze som mala v plane utratit na deti a nie na jeho vozidlo, boli to peniaze, ktore si zasluzili deti. Vozidlo som nekupila, ale napriek nedostatku financii som si zobrala pozicku na ortopedicky matrac, ktory som splacala 18 mesiacov. Po oslave sme priniesli darceky domov, rozbalil matrac a privetivo povedal: ,,Novy matrac novy muz ??" to bolo pre mna troska vela....Zacala som castejsie chodit na net, po tuto dobu ma nikdy nenapadlo zaregistrovat sa na inu socialnu siet nez facebook, tam som mala zopar znamych a rodinu, zasla som za znamou, ktorej som svoj pribeh o narodeninach porozpravala. Ona ma troska podporila v otazke zaregistrovat sa na pokeci, vraj i ona je aj tam a mozeme si kludne i popisat a lahko si nadviazat nove znamosti. po jeho stretnuti i napriek tomu som vahala este mesiac a pol, az som sa zaregistrovala ...Nevedela som, ako to funguje, co je to nick a profil...Po prve som sa zaregistrovala na vlastnom mene, aj som dostala hned zapis, ze som nenormalna, lebo vraj ked sa dozvie manzel, poda i o rozvod ziadost, smiala som sa na tom...Spravila som dalsi nick Timcsi771177, potom sa mi podarilo pridat i profilovu fotku, na to som dostala zapis, ze som dost odvazna, vydata s fotkou, nebojim sa, ze ma niekto spozna? Este som stale nechapala preco?? Ved mi vraveli, ze aj toto je len socialna siet ako facebook, ale si clovek lahsie nadviae znamost. Netrvalo dlho a dochadzali rp ..a kopa otazok.. Preco si tu... Hladas niekoho... Diskretna znamost ...a podobne. Ja som sa aj priznala manzelovi, ze som zaregistrovana aj s fotkou, ze keby mu niekto povedal, nech nie je prekvapeny... Kedze popri robote som mala dost casu, coraz viac casu som travila na pokeci... otazky boli coraz zaujimavejsie.. coraz viacej rpcok...obcas i intimneho chaarakteru. Potom som zacala rozmyslat o svojej minulosti, pritomnosti a o buducnosti, navrhli mi stretka... myslela som vela stratit nemozem, financne ma podporovali moji rodicia a ked sa rozhodnem i pri rozvode vela stratit nemozem, vsetko som mala dokladovane. Lasku k manzelovi som postupne stracala, ak to bola naozaj laska. Domacnost som viedla nadalej, ale uz s popisovanim a ked navrhli kavicku, dlho som nevahala, spolocnost som vzdy vyberala podla rodinneho stavu, nech je zenaty alebo ma trvalu znamost. Stretka po stretkach a skoro vsade to iste, manzelka je na materskej, chybaju im ojatia, zaujimaju sa o diskretne stretka, hladuju intimnu znamost a pod... Nikdy som nepomyslela na taketo ...ale ked sa oni vedeli takto postazovat, tak podla mna i moj muz mal nato sancu ... Zacala som hladat kamaratky na pokeci, aj som zopar nasla, prehodili sme si telefonne cisla a dalej uz po mobile.. a aj na pokeci pokracovali, manzel zacal ziarlit na net, teraz dodatocne zacal ziarlit na to, co som robila, navrhla som mu viackrat chod na pokec a najdi si znamych na poharik, aj ked som dobre vedela, ze nepije...Hladala som nadalej, ale skor niekoho, kto ma podobny problem ako ja, vela pracuje, deti nech ma, a hlavna vec nech je zenaty, myslela som, ze by sme mohli nadviazat rodinnu znamost. Dost dlho som hladala, az som niekoho nasla, zacali sme popisovat, vysvitlo, ze byvaju na blizko a i jeho manzelka je vela zaneprazdnena popri detoch, po niekolkych mesiacoch popisovania vyslo najavo, ze ma uz obcas i stretol, vraj mame i spolocnu kamaratku, ze on by raz chcel natocit svoj zivotny pribeh, zacali sme obcas blbnut, ze ani by nebolo zle spoznat svojich blizsich navzajom.. spory s manzelkou mal i on ako i ja s manzelom. Az ked mi manzel zas pri hadke povedal: ,,ze ked sa mu nechcem dat, tak ma znasilni.."Rozplakana som, odisla z domu, to bolo vsetko pred ocami deti, vtedy som zacala rozmyslat i ja o rozvode..preco sme este vlastne spolu..no cas plynul na motorazovom stretnuti som stretla jednu znamu, ona ma tiez spoznala, ale nevedela odkial ma pozna, bola to znama z manzelovej strany a lezali sme na rizikovom vedla seba ...Ona tam bola s manzelom a inymi znamimi, prisadli sme a pokecali, moj byvaly zacal ziarlit na jeho manzela, my sme sa zabavali akoby sme sa uz odniekadial poznali. Tak nas pozyvali i na Balaton kam chodia oni na motorazky, noa ma zaujali taketo stretnutia, na tomto motoraze bola vyhlasena sutaz, pitie piva pre zeny, s kamoskou som sla, nemyslela som, ze i vyhram..potom sme sa dalej zabavali, az manzel zrazu, ze je na case ist domov. mne sa nechcelo, zacal ma s nasilim tahat..pred ocami ostatnych.. este dobre, ze uz mali dost vypite, ale boli kto sa pametali... dalsie stretnutie sme nedoplanovali, az v lete, ked isli na motoraz na Balaton, sa ma spytala kamoska, ci by som nesla s nimi..Navrhla som manzelovi, on ze s tou partiou nikam a ked sa opovazim ist, tak sa rozvedie..na pokeci som nadalej popisovala, ale uz som vedela s kym, casto sme sa navzajom postazovali ..bolo dobre, ze som sa mala komu, on ma i tak podporoval. Na motoraz som sla s este jjednou mojou priatelkou z pokecu a so svojimi synmi. Tam vysvitlo, ze z kazdej rodiny je niekto na pokeci zaregistrovany..dalej uz bola zabava o vselicom...troska som i ja vypila.. zo slov kamosiek som vraj chcela zobrat nieco na vracanie ..v tabletkach som mala troska chaos, zobrali mi malu tasticku, mala som tam aj prezervativ. Na nic som nepametala z toho vecierku ..len az ked sme sa vratili a vola mi kamoska, ze ci som nieco nestratila, bolo to v aute kamosa, cez pokec sme to pisali a aj to ako to vtedy bolo, vraj mu manzelka neveri a nech jej to poviem ja sama, pozvala som ju na kavu, potom som povedala, ako to bolo a pozvala nas k nim, dievcata sa raz dva spriatelili s mojimi detmi..na vikend sme dohovorili stretnutie pri jazere zacali sa rodinne stretka, zabavy a podobne..Az ked sa zacala skola, sa stretka sa zacali vynechavat a znova ostal pokec...medzi tym znova nudny manzelsky zivot a problemy a navzajomne stazovania. Raz rano mi pisal, ak by som mala nahodou cestu do mesta, mohla by som mu kupit ziarovku, lebo sa mu pokazila.. Vedel, ze mne problem nerobi skocit do mesta, dcerka potrebovala vlhcene utierky a tak som kupila i ziarovky, kedze tak boli v akcii. Zo srandy som pisala na podakovanie ho cakam v maxi na parkovisku na kavu, po praci skocil do maxu, kedze bola nedela ponahlala som sa i ja domov..presadol si vedla mna do auta a prehodili par slov o 5 minut neskor som uvidela manzela v aute za nami, kedze sa mi vela vyhrazal, nevedela som, co robit..on nevidel kto sedi vedla mna, vysla som o poschodie, kde on vystupil z auta manzel bol hned za nami zacal vrieskat po mne, ze on vedel, ze medzi nami je nieco... povedala som mu, nech prestane, povedala som pravdu dala som mu ziarovky a nic viac ..doma mu vysvetlim, co chce vediet..na pokeci som mu pisala, nech povie pravdu...kym som zasla domov, moj manzel uz robil cirkus u mojich aj s detmi a siel za jeho manzelkou...obaja sa obratili spet ku mne ..mala som im povedat pravdu..spravila som, neverili mi ..jeho manzelka sa o par tyzdnov zbalila a odisla kym bol on na rybacke..nemusela odist ..on jej navrhol aby kvoli dcerkam ostala doma a on sa prestahuje ku svojim rodicom..ona vraj tak nevie zit... skoro v jeden den sme podali ziadost o rozvod obaje...ona sa hnevala na mna..dokonca i s mojim manzelom komunikovala a zacali tahat i deti ..aby vytiahli z nas pravdu ...neverili nam, ze sme len priatelia... ja som ho podporovala v rozvode a pomahala so starsou dcerkou..ona zostala u otca ..potom prisiel cas na moj rozvod ..on ma podporoval opetovne..medzi tym boli u nas dalsie hadky, manzel nechcel hned na prve rozviest sa..a ja som nechcela nic nove zacat zatial..detska sa presvedcili o pravde a neskor i oni nas zacali podporovat a chceli nas cim skor dat do kopy ..az kym sa im to podarilo .. ja nadalej som v rakusku..on facebook nema ..ked mame len kvapku volneho casu, sme na pokeci.. pred podanim ziadosti o rozvod sme spravili obaja novy nick, kde s nikym inym nepiseme ..dost dlho sme tajili tieto nicky i pred detmi, ale oni vedeli, ze sme na pokeci v dennom styku ..i ked sme i len na par minut od seba, tam si piseme.. je mozne, ze az po tolkych rokoch si najde clovek svoju druhu polovicu?? alebo sa podakujme svojim ex, ze nam dali volne cesty.. neviem, ale pre nas oboch ..styroch...i ked zaratam deti 5, vela znamena... dakujem pokecu,ze nam poskytol tuto sancu zoznamovania sa ...boli sme len par kilometrov od seba ..boli casy, ked ma videl i v meste alebo na cerpacke, kde stravil vela casu..ale odvahu nemal oslovit ma ....teraz uz len dufam, ze nas vztah vydrzi co najdlhsie... deti ho zboznuju ..jeho dcerka ma ma ako za kamosku .. ajim som nechcala dat.... spravit nicky a casto i s nimi pise na pokeci...Este raz dakujem...

Dobrý deň. Vyrozprávam vám príbeh, ako som vďaka pokecu našla svoju životnú lásku, teda on si našiel mňa.
Volám sa Lucia a mám 27 rokov. Po nešťastnom 4-ročnom vzťahu mám nádhernú dcérku. Takže pekne po poriadku. Bola som slobodná matka na materskej. V tej dobe mala dcérka 2 roky. Popri materskej som si chodievala privyrábať ako čašníčka do jednej reštaurácie. Práca ma bavila a hlavne to bolo odreagovanie od toho stereotypu. Po mojom nešťastnom vzťahu som sa snažila mužov strániť. No jeden podzimný večer som si zapla pokec a svietila mi tam vtedy nová aplikácia STRETKO. Otvorila som to a bol to 19 ročný chalan. Nereagovala som. Pýtate sa prečo, mala som 24 a 2 ročnú dcérku. Aký 19 ročný chalan by mohol mať o mňa záujem. Veď chlapci v jeho veku maju iné záujmy a starosti, ako starať sa o priateľku a dieťa. A však po hodinke mi prišla rp-čka s otázkou ,,asi sa ti nepáčim". Slušnosť už káže odpísať. ,,Páčiš, ale pozeral si môj profil?! Som o 5 rokov staršia a mám 2 ročnú dcéru." Odpoveď znela ,,viem pozeral a vôbec mi to nevadí". A od tej chvíle sa stal môj život nádherný. Písali sme si veľa dní a týždňov vždy až do noci, lebo sme jeden druhého nechceli vypnúť. A jedna z tých krásnych rp sa mi vryla do pamäti ,,píšem si s tebou pár dní a nepoznam ťa osobne, no teraz už viem ako velmi ťa milujem". Čas plynul a ja som nemala odvahu ho požiadať o stretnutie. No on mal odvahy viac a tak sme sa dohodli na osobnom stretnutí. Bolo to 3 dni pred vianocami a kedže mal poobednú dohodli sme sa na 22:30 h. Na určené miesto som prišla o niečo skôr. Bola som nervózna, triasla som sa, tešila som sa, no zároveň mala strach, že bude zo mňa sklamaný. Napadali ma myšlienky ako odísť a napísať mu, že som nemohla prísť, nechcela som prísť o tie krásne riadky na pokeci s ním. No zrazu som uvidela v tmavej uličke postavu kráčajúcu ku mne. Čím viac sa približoval, tým viac sa chvenie stupňovalo. Prišiel ku mne, zoznámili sme sa a dali pusu na líce. Kedže bolo 3 dni pred vianocami a dosť hodín, nebolo nič na okolo otvorené. Tak ma pozval k sebe na byt, ktorý si prenajal aj s dvoma kamarátmi, lebo firma, kde pracoval, bola ďaleko od jeho domova. Prišli sme tam, spravil mi čajík. Bol veľmi nervózny, pretože fajčil jednu cigaretu za druhou (ja fajčenie nemám rada a on bol taký zlatý a prestal kvôli mne fajčiť). A o mojej nervozite ani nehovorím. Len tak sme sedeli a pozerali telku. Hlavou mi bežalo, ten chalan určite ľutuje, že ma pozval, mala by som odisť. A v tom položil otázku ,,čo bude ďalej?" Sadla som si k nemu a začala ho vášnivo bozkávať, lebo to bolo to, čo som chcela ďalej. V romatických bozkoch a objatiach pokračovala celá noc, až kým som musela odísť domov. Po príchode som si s nim ešte pisala. V ten večer som sa do neho bláznivo zamilovala. Vedela som, že to asi nebude mať budúcnosť, už len ten vekový rozdiel a hlavne to, že som mala dieťa. Napriek tomu sme sa stretli aj o dva dni. Strávili sme spolu ďalší krásny večer. Pýtal sa ma, čo chcem pod stromček. Povedala som, že dve najkrajšie veci som už dostala, dcérku a jeho. Vedel z nášho písania, že mám rada plyšové hračky. V ten večer, keď som odchcádzala, mi povedal krásne slová ,,milujem, ťa je mi smutno, že nemôžem byť pri tebe, preto som ti kúpil niečo, čo môžeš objať, keď bude smutno tebe" a priniesol veľkého plyšového sloníka. Boli to pekné vianoce, aj keď mi bolo smutno, že nie sme spolu, ale bola som šťastná, že si s nim môžem aspoň písať na pokeci. Na silvestra mňa aj dcérku pozval k sebe na byt, aby sme s ním oslávili vstup do nového roka. Bola som rada, že spozná malú, ale mala som z toho obavy. Dcérka bola v takom veku, že sa každého bála a aj ako sa on bude k nej chovať. Bolo to zvláštne, od začiatku si padli do oka, malá sa ho nebála a on sa s ňou vedel hrať a zaujať ju. Nie je nič krajšie, ako pozerať na dve najdrahšie osoby vášho života. Po dvoch mesiacoch nášho stretávania som ho predstavila rodičom. Nebudem klamať, zo začiatku asi z neho neboli nadšení kvôli veku, ale keď ho spoznali, oblúbili si ho. O pol roka neskôr, ma v strede rieky na loďke požiadal o ruku. Kľakol si, vytiahol prstienok a povedal tie najkrajšie slová, aké som počula ,,láska milujem ťa tak ako sa len milovať dá, nikdy ťa nechcem stratiť, vezmeš si ma?" Plakala som, ako malé dieťa a moja odpoveď samozrejme že bola ÁNO. Aj napriek pár neprajníkom, ktorí hovorili, že je mladý, nevie čo je to starať sa o rodinu, že budem ľutovať nášho sňatku, sme sa o rok presne 7. septembra 2013 v rimskokatolíckom kostole zobrali - prisahali si lásku na celý život. Svadba bola krásna, presne taká, akú som si vysnívala. A zabudla som podotknúť, že na svadbe sme neboli 3 členovia našej novej rodinky, ale 4. Pod srdcom som nosila plod našej lásky. A tak sa z 2 najkrajších darčekov pod stromček stali 3, dcérka Nancy, syn Saimon a manžel Pavol. O 3 týždne budeme sláviť rok nášho krásneho manželstva a verte či nie, milujeme sa ešte viac, ako na začiatku.

A čo dodať. Ďakujem tvorcom pokecu, lebo vďaka tejto službe som našla šťastie, lasku, porozumenie a rodinu.

s pozdravom Lucia Černáková
zivah@azet.sk

Bol chladný deň a ja som zabíjala čas na Pokeci. Nudila som sa. Zrazu mi prišla RP-čka. Chalan, ktorý mal vtipný nick. Ani by som nebola pomyslela, že to bude deň, ktorý mi zmení život - už navždy. Začalo to nevinným ,,Ahoj :)." Potom sme si písali. A začali sme volať na skype. Volali sme nepretržite sedem hodín. Od ôsmej večera do tretej rána. A na druhý deň vstávať do školy. Pekne. Nuž, padli sme si do oka. Volali sme spolu stále. V jeden večer mi povedal, že sa do mňa zaľúbil. Ja do neho tiež. Ani nie za týždeň od našeho prvého volania sme sa dali dokopy a sme spolu doteraz. Už sme sa veľakrát videli, veľa sme už spolu zažili... bol môj prvý a ja jeho prvá. Ak viete, čo tým myslím. Nevymenila by som ho za nič. Za nikoho. Druhého septembra to bude pol roka čo sme spolu a už plánujeme spoločnú budúcnosť. A takto nám Pokec zmenil život. Milujem ťa, Robko.

Vďaka pokecu som spoznala po ťažkých chvíľach, keď mi zomrel otec na infarkt srdca, potom ako ma psychicky a fyzicky týral moj bývalý a nedokázala som už pevne stáť na zemi a veriť tomu, že raz budem skutočne šťastná, chlapca, s ktorým zdieľam spoločné bývanie už 5 rokov, spoločnú budúcnosť, sme zasnúbení a plánujeme svadbu, a taktiež je pomaly na ceste náš najmenší člen rodiny :-) Ďakujem!

Celý môj život sa zmenil Vďaka Pokecu. Našla som tu kopec kamarátov, ale to najslávnejšie, čo som vďaka Pokecu získala, je môj syn David. Pred cca 3 a pol rokom som tu ako naivná naletela istému mužovi, ktorý sa na maličkú chvíľku stal mojim, ,partnerom,,. Po veľmi krátkej dobe som s ním otehotnela. Počas doby, keď sme boli spolu, cca 2 mesiace som, zistila, že má aj inú a ešte predtým ako mi lekár potvrdil tehotenstvo, som ho poslala kade ľahšie, nakoľko bol jeho život plný klamstiev. Celé tehotenstvo som bola sama a aj pol roka potom ako sa mi narodil syn. Až raz večer som zapla Pokec a prišla mi RP od nádherného a úžasného človeka. Písali sme si a nakoniec sa aj stretli. Ten človek je do dnešnej doby s nami a je to náš tatino večne milý a plný lásky. A toho muža mi pomohol Pokec spoznať, odvtedy verím na lásku, ktorá sa dá nájsť aj na sociálnej sieti, Pokec zo srdca Ti ďakujem, za najsamlepsieho muža na svete.