Vraj existuje láska na prvý pohľad, no ja vďaka pokecu verím aj v lásku na prvú vetu :)
Bola som po rozchode 2, 5 roka a sklamaniie mi zdvihlo latku nárokov tak vysoko, že som sama seba presvedčila, že by ju ani sám klokan nepreskočil. Mala som pár nič nehovoriacich vzťahov (ak sa to tak dá nazvať), no cítila som, že už som zrejme tú svoju šancu na lásku vyčerpala a ostáva mi len sa zmieriť a byť vďačná i keď nie som spokojná tak, ako by som chcela. Raz, v slabej chvíľke, keď som sa cítila z týchto postupne navaľujúcich sa pocitov úplne vyčerpaná, sadla som za pokec a išla pozrieť či sa niečo náhodou nezmenilo, od kedy som na ňom bola naposledy. Do vyhľadávača som zadala určité podmienky hľadania nejakého schopného muža na prehodenie pár rozumných písmenok. Ako som tak brázdila kolieskom myši stránkou ku spodku, zrazu som ním prestala krútiť a kurzor myši s pokynom môjho ukazováka klikol na fotku muža s tým najkrajším pohľadom aký som kedy videla. Po jej otvorení som pokrútila hlavou zľava do prava a pristala nohami opäť pevne na zemi. Hneď som tento stav mysle zavrhla ako beznádejný a odišla som z jeho profilu. To som však nevedela, že má aktivované plusko a na druhý deň ma čakala od neho RP s tou správnou vetou :) a tak sa to začalo... dnes sme spolu už 4. mesiac a je to ten najlepší muž akého som si mohla kedy priať. Paradoxom je, že do svojich 10 rokov býval cez cestu oproti nášmu domu, ale to sme sa asi nepoznali, lebo ja som mala vtedy len 5 rôčkov. Momentálne býva v úplne inom meste takže by sme zrejme ani nemali šancu spoznať sa v dospelosti. Chcem preto poďakovať pokecu a službe PLUS, že z nás dvoch urobila ROVNÁ SA láska :)
Všetkým osamelým dušičkám chcem týmto odkázať, že nie je zúfalosť hľadať niekoho cez pokec, zúfalosť je byť osamelý a teda aspoň to neskúsiť, keď iné možnosti, zoznámenia sa s niekým vhodným pre váš život, zlyhávajú.

Dobrý deň.. Volám sa Lenka, mam 23 rokov.
Nikdy som neverila, ze práve pokec mi zmení život k lepšiemu Na pokeci som si písala s kýmkoľvek ale nikdy by som nepovedala, ze práve tu si nájdem polovičku ktorú nadovšetko milujem. Napísal mi odpísala som a tak sme si písali písali písali potom uz aj volali. Bol odcestovaný v Nemecku pracovne a koli mne prišiel domov na týžden aby ma mohol vidieť.. Stretli sme sa a od toho dna sme spolu... Samozrejme do Nemecka som šla sním... Bola to láska na prvý pohľad a verime ze budeme spolu uz stále... Preto pokecu ďakujem :)

So svojim priatelom som sa zoznámila cez POKEC /asi 3 roky dozadu/ , úplne náhodne. Naše prvé rande vlastne ani nemalo byť rande, skôr niečo ako spoločný večer pre zlepšenie nálady, nakolko sme sa obi dvaja práve v tedy rozišli so svojimi partnermi a potrebovali sme sa vyrozprávať niekomu neznámemu. Bolo to všetko také krásne že teraz 16. augusta sme zložili spoločný slub a sme manželia :) SME ŠŤASTNÍ :)

Pokec som si založila už na základnej škole. Bol to môj prvý akýkoľvek styk s internetom. Starší bratia mali svoj pokec, tak som to chcela mať aj ja. A tak som vo svojich 11 rokoch už aj ja mala svoj pokec. Začiatky boli ťažké, no sama som bola prekvapená, koľko ľudí z môjho okolia sa na ňom nachádza. Po dvoch rokoch skúseností s pokecom, prepísaných rp-čiek mi v jeden deň napísal jeden chalan. Kedže mi bol sympatický, odpísala som mu. Po niekoľkých vymenených rp-čkách sme zistili, že sme z jednej obce. No nepoznali sme navzájom, keďže on v nej býval iba krátky čas a ani k nám nechodil na školu. Medzi všetkými tými rp-čkami sme sa do seba zaľúbili. Bola to krásna prvá láska. Detská, čistá, nevinná. Všetky tie krásne slová lásky, sme si navzájom vymieňali v rámci pokecu. Po nejakom čase sa naše cesty rozdelili. No moje oči stále hľadali jeho meno na pokeci. Sledovala som zmeny, ktoré sa v jeho živote diali. Po nejakom čase sme sa zase vrátili k pokecu a rp-čkám. Bolo super spomínať nato, čo bolo a ako sme sa obaja ľúbili. A pritom spomínaní nás zase čas spojil po dlhých troch rokoch. A teraz sme spolu, šťastní, zaľúbení a blázniví ako deti. Čas nás veľa naučil, no našu lásku nezmenil. Vďaka pokecu som spoznala človeka, ktorého ľúbim a viem, že aj on mňa. Z písmenok klávesnice som vyďobala už veľa slov a rp-čiek s mnohými ľuďmi, no zo žiadnym z nich som si nepísala radšej ako s ním. Pokec ma znovu priviedol k láske a preto sa tu tak rada vraciam. Stále dosť často.

Môj príbeh sa začal písať 24.2.2007 presne o 23.39 tu na pokeci,keď mi napísala vtedy neznáma žena prvú rýchlu poštu.Začali sme si písať,najprv len o maličkostiach a starostiach bežných dní. Pokecovali sme denno denne, až prišlo prvé stretnutie a láska na prvý pohľad.Pomocou pokecu sme si posielali maily,fotky,písali zamilované rp. A dnes?Sme zosobášený,bývame spolu v našom byte a pomaličky očakávanie narodenie druhého dieťatka. Nikdy na pokec nedáme dopustiť,pretože nás spojil v jednu krásnu a milujúcu rodinu.

Áno!
aj mne priniesol pokec novú lásku, pravdepodobne ako aj tebe, či ďalším x-stovkám ľudom. Nie, nie sme spolu veľa rokov, iba dákych cca 456 hodín a naše postieľky sú od seba vzdialené viac než 70 kilometrov. Ja viem, že náš vzťah trvá krátko a sme od seba tak ďaleko ..ALE viem aj to! že som sním prežila za tieto tri týždne oveľa viac než to, čo som prežila s mojím bývalým, s ktorým som bola dva roky. Nezáleží na tom, ako dlho ste spolu a ani na tom, ako ďaleko ste od seba. Zaleží na tom, ako veľmi sa ľúbite :) Tak nám držte palčeky a prajem pekný deň

Písal sa rok 2008, po troch rokoch sa so mnou rozišiel partner a ostala som sama. Povedala som si, že si dám aspoň ročnú pauzu a žiadneho chlapa nechcem zatiaľ ani vidieť. Ubehol mesiac, dva mesiace a mne začalo byť smutno. Túžila som po niekom, kto by bol pri mne a mal ma rád. Zoznamovanie len tak v meste mi nejde, tak som sa rozhodla, že to vyskúšam cez pokec. Prezerala som si fotky mužov, ktorý sú z môjho okolia. A zrazu sa to stalo, padol mi jeden chlap do oka. Šla som mu hneď aj napísať lebo bol aktívny, no akonáhle som napísala sa odhlásil. Ma to sklamalo, na druhý deň som si našla RP a odpísal mi. Keď som sa ale pozrela zas bol odhlásený, asi až na 6. pokus sme na seba narazili, že sme boli obaja prihlásení. Písali sme si spolu každý deň a aj do noci. Potom nastala tá chvíľa, že sme sa mali spolu stretnúť. Profilová fotka bola prekrásna hotový princ, ale keď som pozrela do albumu jedna fotka taká, že pôsobil ako nejaký drsňák, takže som sa ho bála :-D. Predsa som išla na stretnutie, ale s tým, že som zobrala so sebou psa ak by náhodou sa dačo zomlelo. Nakoniec sme sa stretli bol milý, príjemný, akurát sme sa trocha hanbili a aby nebolo ticho snažila som sa rozprávať, ale úplne od veci- ako sa hára moja fenka labradora. Po prvom stretnutí nasledovalo ďalšie a ďalšie až sme sa dali dokopy. Dnes je to už 6 rokov, čo sme spolu v roku 2013 na naše výročie ma požiadal o ruku a v septembri 2014 budeme už manželia. Som nakoniec vďačná pokecu, že ma zoznámil s takýmto mužom. Niektorí ľudia tvrdia, že vzťah cez pokec nemá perspektívu, nevydrží, ale nie je to pravda. My sme názorným príkladom ako si nájsť lásku cez pokec a nakoniec sa stať manželmi.

volám sa Oto, som na vozíku, bývam Vo Veľkom Krtiši a mám 25 rokov. Pokec mi zmenil žibot od zakladov. Našiel som si tu veľa dobrých kamošov a kamošiek. od vtedy ako som prestal chodiť do školy tak ráno vstanem, umyjem sa, naraňajkujem sa a idem na pokec. zažil som tu aj pekné veci aj sklamania.

Pred štyrmi rokmi som na pokeci spoznal dievča z môjho mesta. Mnoho krát som ju volal stretnúť sa ale nechcela. Zrazu úplnou náhodou som ju spoznal aj osobne. Zamiloval som sa do nej tak isto aj ona do mňa. Bolo nám spolu krásne až na pár problémov ktoré nás nakoniec rozdelili. Aj keď už niesme spolu, stále sme cez pokec v kontakte a verím tomu ,že v tomto živote bude ešte moja a ja jej! Ďakujem Pokec <3

Dobrý deň. Vyrozprávam vám príbeh, ako som vďaka pokecu našla svoju životnú lásku, teda on si našiel mňa.
Volám sa Lucia a mám 27 rokov. Po nešťastnom 4-ročnom vzťahu mám nádhernú dcérku. Takže pekne po poriadku. Bola som slobodná matka na materskej. V tej dobe mala dcérka 2 roky. Popri materskej som si chodievala privyrábať ako čašníčka do jednej reštaurácie. Práca ma bavila a hlavne to bolo odreagovanie od toho stereotypu. Po mojom nešťastnom vzťahu som sa snažila mužov strániť. No jeden podzimný večer som si zapla pokec a svietila mi tam vtedy nová aplikácia STRETKO. Otvorila som to a bol to 19 ročný chalan. Nereagovala som. Pýtate sa prečo, mala som 24 a 2 ročnú dcérku. Aký 19 ročný chalan by mohol mať o mňa záujem. Veď chlapci v jeho veku maju iné záujmy a starosti, ako starať sa o priateľku a dieťa. A však po hodinke mi prišla rp-čka s otázkou ,,asi sa ti nepáčim". Slušnosť už káže odpísať. ,,Páčiš, ale pozeral si môj profil?! Som o 5 rokov staršia a mám 2 ročnú dcéru." Odpoveď znela ,,viem pozeral a vôbec mi to nevadí". A od tej chvíle sa stal môj život nádherný. Písali sme si veľa dní a týždňov vždy až do noci, lebo sme jeden druhého nechceli vypnúť. A jedna z tých krásnych rp sa mi vryla do pamäti ,,píšem si s tebou pár dní a nepoznam ťa osobne, no teraz už viem ako velmi ťa milujem". Čas plynul a ja som nemala odvahu ho požiadať o stretnutie. No on mal odvahy viac a tak sme sa dohodli na osobnom stretnutí. Bolo to 3 dni pred vianocami a kedže mal poobednú dohodli sme sa na 22:30 h. Na určené miesto som prišla o niečo skôr. Bola som nervózna, triasla som sa, tešila som sa, no zároveň mala strach, že bude zo mňa sklamaný. Napadali ma myšlienky ako odísť a napísať mu, že som nemohla prísť, nechcela som prísť o tie krásne riadky na pokeci s ním. No zrazu som uvidela v tmavej uličke postavu kráčajúcu ku mne. Čím viac sa približoval, tým viac sa chvenie stupňovalo. Prišiel ku mne, zoznámili sme sa a dali pusu na líce. Kedže bolo 3 dni pred vianocami a dosť hodín, nebolo nič na okolo otvorené. Tak ma pozval k sebe na byt, ktorý si prenajal aj s dvoma kamarátmi, lebo firma, kde pracoval, bola ďaleko od jeho domova. Prišli sme tam, spravil mi čajík. Bol veľmi nervózny, pretože fajčil jednu cigaretu za druhou (ja fajčenie nemám rada a on bol taký zlatý a prestal kvôli mne fajčiť). A o mojej nervozite ani nehovorím. Len tak sme sedeli a pozerali telku. Hlavou mi bežalo, ten chalan určite ľutuje, že ma pozval, mala by som odisť. A v tom položil otázku ,,čo bude ďalej?" Sadla som si k nemu a začala ho vášnivo bozkávať, lebo to bolo to, čo som chcela ďalej. V romatických bozkoch a objatiach pokračovala celá noc, až kým som musela odísť domov. Po príchode som si s nim ešte pisala. V ten večer som sa do neho bláznivo zamilovala. Vedela som, že to asi nebude mať budúcnosť, už len ten vekový rozdiel a hlavne to, že som mala dieťa. Napriek tomu sme sa stretli aj o dva dni. Strávili sme spolu ďalší krásny večer. Pýtal sa ma, čo chcem pod stromček. Povedala som, že dve najkrajšie veci som už dostala, dcérku a jeho. Vedel z nášho písania, že mám rada plyšové hračky. V ten večer, keď som odchcádzala, mi povedal krásne slová ,,milujem, ťa je mi smutno, že nemôžem byť pri tebe, preto som ti kúpil niečo, čo môžeš objať, keď bude smutno tebe" a priniesol veľkého plyšového sloníka. Boli to pekné vianoce, aj keď mi bolo smutno, že nie sme spolu, ale bola som šťastná, že si s nim môžem aspoň písať na pokeci. Na silvestra mňa aj dcérku pozval k sebe na byt, aby sme s ním oslávili vstup do nového roka. Bola som rada, že spozná malú, ale mala som z toho obavy. Dcérka bola v takom veku, že sa každého bála a aj ako sa on bude k nej chovať. Bolo to zvláštne, od začiatku si padli do oka, malá sa ho nebála a on sa s ňou vedel hrať a zaujať ju. Nie je nič krajšie, ako pozerať na dve najdrahšie osoby vášho života. Po dvoch mesiacoch nášho stretávania som ho predstavila rodičom. Nebudem klamať, zo začiatku asi z neho neboli nadšení kvôli veku, ale keď ho spoznali, oblúbili si ho. O pol roka neskôr, ma v strede rieky na loďke požiadal o ruku. Kľakol si, vytiahol prstienok a povedal tie najkrajšie slová, aké som počula ,,láska milujem ťa tak ako sa len milovať dá, nikdy ťa nechcem stratiť, vezmeš si ma?" Plakala som, ako malé dieťa a moja odpoveď samozrejme že bola ÁNO. Aj napriek pár neprajníkom, ktorí hovorili, že je mladý, nevie čo je to starať sa o rodinu, že budem ľutovať nášho sňatku, sme sa o rok presne 7. septembra 2013 v rimskokatolíckom kostole zobrali - prisahali si lásku na celý život. Svadba bola krásna, presne taká, akú som si vysnívala. A zabudla som podotknúť, že na svadbe sme neboli 3 členovia našej novej rodinky, ale 4. Pod srdcom som nosila plod našej lásky. A tak sa z 2 najkrajších darčekov pod stromček stali 3, dcérka Nancy, syn Saimon a manžel Pavol. O 3 týždne budeme sláviť rok nášho krásneho manželstva a verte či nie, milujeme sa ešte viac, ako na začiatku.

A čo dodať. Ďakujem tvorcom pokecu, lebo vďaka tejto službe som našla šťastie, lasku, porozumenie a rodinu.

s pozdravom Lucia Černáková
zivah@azet.sk