Pokec mi pomohol nájsť spolužiakov so základnej školy a pomohol mi nájsť moju veľkú lásku.Je to človek ktorého úplne rešpektujem a milujem ho.Bola to láska na prvý pohľad a skvelý pocit pre dušu citíť lásku s oboch strán.A preto mi Pokec zmenil život doslovne.

Ako mi pokec zmenil život?? :o) Bolo to asi takto...

Bol to presne rok 2011, keď som šla na večeru do jednej reštaurácie. Prišla som dnu, sadla som si a zrazu vidím ako sa ku mne blížil čašník s menu lístkom. Objednala som si jedlo a pozerala ako odchádza, v momente som si povedala, aký to je príjemný sympatický čašník. Mal prekrásny pohľad a ešte krajšie oči. Nenabrala som odvahu osloviť ho osobne a tak som neskôr zaplatila účet, vzala si svoje veci, naposledy sa pozrela na neho a odišla. Celé dni mi behal mysľou, nepoznala som ho, ale predsa som na neho nedokázala myslieť. Prišla som do tej reštaurácie neskôr opäť, ale už som ho tam nestretla. Bola som smutná, že som nevyužila šancu a neoslovila ho osobne. Od tej doby, čo som ho naposledy videla ubehli dlhé dva roky, až raz som sa prihlásila na POKEC, kde som si šla prezrieť svoju e-mailovú schránku. Už ako som sa šla odhlásiť, zrazu mi nabehlo políčko, že si niekto pozerá môj profil. Tak som ešte chvíľu zostala a pozrela si o koho sa jedná. Bol mi známy, no v tú chvíľu som netušila odkiaľ. Prezerala som si jeho fotografie jednu za druhou a premýšľala, až som sa mu rozhodla napísať, či sa nepoznáme. Odpísal mi, že i ja som mu povedomá. Po pár vetách písania si, sme obaja dospeli k tomu, že sme to MY. Ja - zákazníčka z jeho bývalého zamestnania a On - ten sympatický čašník, ktorý ma obsluhoval.
Písali sme si stále dlho do noci, až prišiel deň D - naše prvé rande. Od tej doby ubehol už takmer rok a pol čo sme spolu, po roku nášho vzťahu ma požiadal o roku a takto, krásne vďaka pokecu som našla človeka, ktorý mi zmenil život, človeka s ktorým sme sa tak dlho hľadali :o)
To je náš príbeh Lucia & Michal :o)

Volám sa Katka. Vobec som netusila čo je pokec. Jedného dna som sa rozpravala s kamoskusku o pokeci a povedala my ze tam iba zabija nudu. Na druhy den som si povedla ze sa tam skusim zaregistrovat aj ja .. Spoznala som tam celkom zaujimavych ludi. No po nejakom tom tyzdni som sa prihlasila na pokec a mala som tam spravu od jedneho chalana.Vobec som netusila kto to je a ani som mu nechcela odpisat.. No nieco mi hovorilo ze mu mam odpisat tak so to skusila.. Pisali sme si velmi dlho,bol velmi mily a slusny. No nejak sme sa do seba zalubili.. Nakoniec nastala nasa chvila a stretli sme sa...Teraz sme spolu uz 2 roky a dufam ze to bude laska na cely zivot.. MILUJEM TA :*

Pred 5 rokmi som bola asi 2 mesiace na jednom krásnom gréckom ostrove-Kos. Zo začiatku bolo super, chodila som na pláž, spoznávala krajinu. Viac-menej som bola stále sama, nakoľko tam môj priateľ pracoval. Čím ďalej, tým viac som sa nudila, sedávala na nete, už sa mi nechcelo ,,vyprážať,, na slnku. Raz som si na Pokeci do vyhľadávača fotoalbumov zadala KOS... vyhodilo mi pár albumov. Jeden z nich som rozklikla a z fotiek som vyčítala, že osobe patriacej profil, musí byť bláznivá baba. Takýchto ľudí ja jednoducho musím!!! Tak som jej napísala. Stretli sme sa raz, dvakrát....stali sme sa parťáčkami 1.stupňa a iba vďaka Pokecu sme veľmi dobré kamarátky až dodnes. :)

Keď som sa pred x rokmi vydávala, tak ako každá zamilovaná žena som verila, že to bude na celý život. Bohužiaľ sľub večnej lásky a vernosti manželovi dlho nevydržal. Bolo to veľmi ťažké a bolestivé, ale po rozvode som sa rozhodla otvoriť srdce niekomu inému. Vstúpila som do sveta Pokecu. Našiel sa jeden muž, ktorý sa stal mojou bútľavou vŕbou a oázou pokoja. Po čase dlhého písmenkovania sme sa stretli a bola som opäť šťastná. Netrvalo to však dlho. Pýtate sa, čo sa stalo? No, ostala som v druhom stave. Z muža, ktorý pri mne stál, sa stal muž, ktorý sa mi otočil chrbtom. Získala som status rozvedenej slobodnej mamičky, s dvoma deťmi. A čas plynul ďalej. Hoci som si hovorila, že cez Pokec sa už s nikým nedám dokopy, bol to práve Pokec, ktorý mi do cesty prihral lásku. Nejak som s tým už nerátala. Len jedného dňa mi napísal chlapík, ktorý sa zaujímal o knihu, ktorú som napísala. Zistili sme, že máme dosť spoločných záujmov a aj naše životné peripetie sú skoro rovnaké. Najskôr som ho brala ako kamaráta na spoločné výlety, ale po chvíli som si uvedomila, že on je ten muž, na ktorého som čakala skoro dva roky a s ktorým chcem zostať do konca svojho života. Z dvoch osamelých duší, túžiacich po láske a stala rodinka so štyrmi deťmi. A, keď bude mať jedna veštica pravdu, tak ešte dve ratolesti nám bocian prinesie.

Ahojte všetci pokecový maniaci:-) moje meno je Renka....na pokec som sa registrovala pred 6timi rokmi a dá sa povedať že som tu našla skvelých kamarátov a aj kamošiek...no a aj lásku...ako každý človek ktorý v niečo verí a chce zažiť nejaké dobrodružstvo..pokec sa mi zdal tým správnym dobrodružstvom..... až v jeden deň som spoznala človeka...ktorý mi je dodnes ako brat a verte alebo nie..práve Pokec...mi ho priniesol do mojho srdiečka...je to moj naljepši priateľ...človek ak´ého len može mať a jeho meno je Miňo...človek s veľkým srdcom....človek...ktorého navždy budem mať rada a to vďaka Vám.... :-) :-* Ďakujem. Priateľstvo nadovšetko!

Vraj existuje láska na prvý pohľad, no ja vďaka pokecu verím aj v lásku na prvú vetu :)
Bola som po rozchode 2, 5 roka a sklamaniie mi zdvihlo latku nárokov tak vysoko, že som sama seba presvedčila, že by ju ani sám klokan nepreskočil. Mala som pár nič nehovoriacich vzťahov (ak sa to tak dá nazvať), no cítila som, že už som zrejme tú svoju šancu na lásku vyčerpala a ostáva mi len sa zmieriť a byť vďačná i keď nie som spokojná tak, ako by som chcela. Raz, v slabej chvíľke, keď som sa cítila z týchto postupne navaľujúcich sa pocitov úplne vyčerpaná, sadla som za pokec a išla pozrieť či sa niečo náhodou nezmenilo, od kedy som na ňom bola naposledy. Do vyhľadávača som zadala určité podmienky hľadania nejakého schopného muža na prehodenie pár rozumných písmenok. Ako som tak brázdila kolieskom myši stránkou ku spodku, zrazu som ním prestala krútiť a kurzor myši s pokynom môjho ukazováka klikol na fotku muža s tým najkrajším pohľadom aký som kedy videla. Po jej otvorení som pokrútila hlavou zľava do prava a pristala nohami opäť pevne na zemi. Hneď som tento stav mysle zavrhla ako beznádejný a odišla som z jeho profilu. To som však nevedela, že má aktivované plusko a na druhý deň ma čakala od neho RP s tou správnou vetou :) a tak sa to začalo... dnes sme spolu už 4. mesiac a je to ten najlepší muž akého som si mohla kedy priať. Paradoxom je, že do svojich 10 rokov býval cez cestu oproti nášmu domu, ale to sme sa asi nepoznali, lebo ja som mala vtedy len 5 rôčkov. Momentálne býva v úplne inom meste takže by sme zrejme ani nemali šancu spoznať sa v dospelosti. Chcem preto poďakovať pokecu a službe PLUS, že z nás dvoch urobila ROVNÁ SA láska :)
Všetkým osamelým dušičkám chcem týmto odkázať, že nie je zúfalosť hľadať niekoho cez pokec, zúfalosť je byť osamelý a teda aspoň to neskúsiť, keď iné možnosti, zoznámenia sa s niekým vhodným pre váš život, zlyhávajú.

Dobrý deň.. Volám sa Lenka, mam 23 rokov.
Nikdy som neverila, ze práve pokec mi zmení život k lepšiemu Na pokeci som si písala s kýmkoľvek ale nikdy by som nepovedala, ze práve tu si nájdem polovičku ktorú nadovšetko milujem. Napísal mi odpísala som a tak sme si písali písali písali potom uz aj volali. Bol odcestovaný v Nemecku pracovne a koli mne prišiel domov na týžden aby ma mohol vidieť.. Stretli sme sa a od toho dna sme spolu... Samozrejme do Nemecka som šla sním... Bola to láska na prvý pohľad a verime ze budeme spolu uz stále... Preto pokecu ďakujem :)

So svojim priatelom som sa zoznámila cez POKEC /asi 3 roky dozadu/ , úplne náhodne. Naše prvé rande vlastne ani nemalo byť rande, skôr niečo ako spoločný večer pre zlepšenie nálady, nakolko sme sa obi dvaja práve v tedy rozišli so svojimi partnermi a potrebovali sme sa vyrozprávať niekomu neznámemu. Bolo to všetko také krásne že teraz 16. augusta sme zložili spoločný slub a sme manželia :) SME ŠŤASTNÍ :)

Pokec som si založila už na základnej škole. Bol to môj prvý akýkoľvek styk s internetom. Starší bratia mali svoj pokec, tak som to chcela mať aj ja. A tak som vo svojich 11 rokoch už aj ja mala svoj pokec. Začiatky boli ťažké, no sama som bola prekvapená, koľko ľudí z môjho okolia sa na ňom nachádza. Po dvoch rokoch skúseností s pokecom, prepísaných rp-čiek mi v jeden deň napísal jeden chalan. Kedže mi bol sympatický, odpísala som mu. Po niekoľkých vymenených rp-čkách sme zistili, že sme z jednej obce. No nepoznali sme navzájom, keďže on v nej býval iba krátky čas a ani k nám nechodil na školu. Medzi všetkými tými rp-čkami sme sa do seba zaľúbili. Bola to krásna prvá láska. Detská, čistá, nevinná. Všetky tie krásne slová lásky, sme si navzájom vymieňali v rámci pokecu. Po nejakom čase sa naše cesty rozdelili. No moje oči stále hľadali jeho meno na pokeci. Sledovala som zmeny, ktoré sa v jeho živote diali. Po nejakom čase sme sa zase vrátili k pokecu a rp-čkám. Bolo super spomínať nato, čo bolo a ako sme sa obaja ľúbili. A pritom spomínaní nás zase čas spojil po dlhých troch rokoch. A teraz sme spolu, šťastní, zaľúbení a blázniví ako deti. Čas nás veľa naučil, no našu lásku nezmenil. Vďaka pokecu som spoznala človeka, ktorého ľúbim a viem, že aj on mňa. Z písmenok klávesnice som vyďobala už veľa slov a rp-čiek s mnohými ľuďmi, no zo žiadnym z nich som si nepísala radšej ako s ním. Pokec ma znovu priviedol k láske a preto sa tu tak rada vraciam. Stále dosť často.