tRANCe-muSiQ
Vďaka pokecu som spoznal osobu,ktorá mi zmenila život. Stalo sa tak 6.12.2008.V tento v podstate obyčajný deň som zavítal na pokec, keď som potreboval s niečim poradiť-pomocť. Priznávam, že som vobec nečakal, že niekto na to,čo som napisal na "plochu" niekto zareaguje. No vďaka Bohu,sa niekto predsa len našiel. Ten niekto mi padol do oka hned pri prvej RP, ktorú som dostal. Viem,znie to trošku smiešne, ale určite niesom sám, komu sa také niečo stalo :).. Po krátkom dopisovaní si,sme nakoniec došli na úplne ine témy až som razom zabudol, kvoli čomu som vlastne pisal na ploche. Dievča s ktorým som si dopisoval ma tak zaujalo,že som šiel spať až neskoro v noci. Na druhý deň som sa nevedel dočkať, kedy sa vrátim zo školy, aby som si s nou mohol znovu písať. Každa RP od nej ma nesmierne potešila a po čase som zistil, že je to jedno skvele dievča s neskutočnou inteligenciou, krásou, dobrosrdečnosťou a v podstate všetkým možnym aj nemožnym :D.. Rozumeli sme si do slova vo všetkom,mali sme spoločne zaujmi,spoločne koničky atď. No mne to jedneho dňa nedalo a opýtal som sa jej,či by sme spolu nezašli von. Mal som obavy,či mi ešte vobec odpiše,či si nebodaj niečo zle o mne nepomysli. No keď mi prišla od nej ďalšia RP, v ktorej sa písalo,že velmi rada sa so mnou stretne,tak som bol doslova v 7 nebi,pretože do tej doby som nepoznal dokonalejšiu osobu,než ju. Písali sme si spolu len týždeň a po týždni som ju zavolal von. Mal som pocit,že za ten týždeň,čo sme si spolu písali,že sa poznáme v podstate celý život. Nakoniec prišiel ten deň D, kedy sme sa stretli. Stalo sa tak 14.12.2008. Na tento deň nezabudnem nikdy. Bolo sychravé,zimné počasie s teplotou pod nulou. Fúkal silný vietor a ešte k tomu aj pršalo,ale nám nič nebranilo v tom, aby sme sa stretli. Naše stretnutie trvalo zhruba 2 hodiny. Za tie dve hodiny som mal pocit,že som spoznal to najúžastnejšie stvorenie na svete. Nevedel som z nej spustiť oči a priznávam,že som mal chuť ju aj pobozkať, ale nestalo sa tak,pretože to by bolo asi priveľa na prvom stretnutí a po týždni "poznania sa" a nevedel som,čo od toho potom očakávať. Po dvoch hodinách prechádzky v tom dosť blbom počasí, som musel odísť na kamarátovu oslavu na ktorú som bol pozvaný. Veď 18 má človek len raz za život :).. Ona to pochopila, kedže som jej to povedal ešte pred stretnutím s ňou. Takže, keď som siel na tu kamaratovu oslavu a ona domov, tak sme si smskovali.. Ďakoval som jej za krásny deň strávený po jej boku :).. Celú kamaratovu oslavu som nevedel na nu prestať myslieť a vravel som si, že toto je dievča, ktore sa len tak ľahko nedá najsť, že toto je dievča, ktorá je ako ihla v kope sena. Na druhý deň po tej kamaratovej oslave som sa prebudil a napisal jej smsku,že som na ňu celý večer myslel a že mi chýba a ona mi na to odpisala, že aj ona na mňa celý večer myslela a tiež jej chýbam, proste,ako z rozprávky :D.. Tak sme sa teda dohodli na dalšom stretnuti, kde sme sa rozpravali, ako to teda bude dalej, nakoľko sme si spolu rozumeli a padli si do oka. Nakoniec sme dospeli k tomu,že to spolu skusime a dali sme sa dokopy :).. Všetko bolo krásne,každym dňom som ju ľubil viac a viac a robila ma tým najštastnejšim clovekom na svete. Nakoniec náš vzťah trval 2 a pol roka a potom prisiel rozchod,kedže sme sa hádali v podstate na všetkom. Je pravda,že sme boli mladí v čase,ked sme sa dali dokopy. Ona mala 14 a ja som mal 18.. No verte, či nie, to dievča malo na svoj vek viac rozumu,ako dnešne 20 ročne dievčata..Ubehli už v podstate 4 roky,čo sme sa rozišli,no od toho času som nespoznal dokonalejšiu osobu, ako je ona. Nikdy som sa do nikoho tak nezaľubil,ako do nej, nikdy mi na nikom tak strašne nezalezalo, ako na nej a keby sa dal vratiť čas, tak by som spravil všetko pre to,aby sme mohli byť znovu spolu. Bola to moja prvá veľka láska,ale zatiaľ aj posledná.. A aj po tých rokoch, čo už spolu niesme,tak neviem na ňu prestať myslieť.. A za to,že som spoznal tak skvelu osobu, patri jedno velikanske ĎAKUJEM práve pokecu :)
Čítať viac