Mne Pokec.sk zmenil život v tom najdôležitejšom smere. Našla som tu človeka, ktorý mi je najlepším kamarátom, sme ako súrodenci, sme si navzájom najväčšou oporou a vždy sa dokážeme navzájom vypočuť a aj pomôcť si. Je to pre mňa človek s velkým "Č", ktorý znamená pre mňa veľa a nedám na neho dopustiť.
Začalo to asi tak, že pred troma rokmi začiatkom marca okolo 23.00 hodiny mi prišla správa od chalana. Ja som bola unavená z lyžiarskeho výcviku, lebo ma boleli nohy. On bol akurát po poobednej smene v práci. Písali sme si takmer celú noc. V tej chvíli sme si ani jeden nepomysleli, že budeme spolu aj o 3 roky neskôr. Písali sme si takto asi 2 mesiace. V priebehu tých mesiacov sme si vymenili facebook profily. Po 2 mesiacoch nás napadlo, že či sa nestretneme a tak sme sa dohodli na stretku. Dva dni pred tým mi prišiel ráno e-mail od neho, kde bola priložená príloha. V nej bol nakreslený moj portrét a k nemu napísané: "trošku som sa nudil :)". Dva dni na to sme sa teda stretli. Ja som končila v škole a on bol akurát v meste. Stretli sme sa na chvíľu pred mojou školou, pretože som mala ešte vyučovaciu hodinu. Tam sme debatovali, ja som ho podkušovala a šťuchala ho prstom medzi rebrá. V ten deň večer sme sa stretli ešte raz. Ja som šla na korčule a on ma čakal v reštaurácii na terase. Tesne pred tým, ako som k nemu prišla, mi zavolal, že či už idem. Ja som mu povedala, že za chvíľu som tam. On mi na to povedal, že dobre čakám ťa aj s "kamarátom". Prišla som tam a pýtam sa kde má "kamaráta". On ukázal na malú plyšovú žirafu a povedal, to je pre teba. Dve hodiny som pri ňom strávila na korčuliach. Blbli sme, smiali sme sa na vtipoch, on kráčal popri mne, lebo on korčule nemal. Tak mohol obzerať môj zadok :D. Po dvoch hodinách som šla domov a odprevadil ma pred bytovku. Keď prišlo na lúčenie, tak sme si najskôr zakývali. Ja som už odomkla dvere, že idem vôjsť do bytovky a v tom som položila korčule, prišla k nemu a dala som mu bozk. Po ňom som už musela odísť domov, lebo ma mamina zháňala. Môj darček od neho som si zobrala a odišla.
A takto sa začal náž vzťah, ktorý funguje a prekonáva prekážky. Som rada, že mám niekoho takého ako je on.

Môj príbeh sa začal celkom vtipne. :) Bol piatok poobede 15. 7. 2011 a vonku išla búrka. Mali sme ísť s kamoškami večer vonku, ale každá sa bála búrky a tak som na plochu napísala: "Kto mi bude robiť večer spoločnosť?" :) Ozval sa môj princ... No v ten večer sme sa nestretli, ale dohodli sme sa na druhý deň a tak naše prvé stretnutie bolo 16. 7. 2011 :) Odvtedy sme sa stretávali každý deň. 1. 8. 2011 sa ma opýtal, či by sme neskúsili vzťah, :) a tak sme veru "skúsili" :) Bol super spoločnosť a tak som zvážila, že môže byť dobrá spoločnosť aj na cely život. :) 14. 10. 2012 to zvážil zrejme aj on, kedže ma požiadal o ruku. :) Bolo to krásne, romantické a urobil to na mieste, kde sme sa prvýkrát stretli... Opýtal sa ma, či ho ľúbim natoľko, že si ho vezmem za manžela a ja som povedala prvýkrát "ÁNO"... Druhýkrát som mu to povedala 21. 9. 2013 pred Bohom a našimi hosťami, keď sme spečatili našu lásku....:) A čerešnička :) 18. 10. 2014 čakáme najkrajšie dievčatko pod slnkom. :)

Mam 14, ale uz viem, ake je to byt zamilovany ... zo zaciatku som nemal fotku, ale potom som si ju dal a ludia zacali pozerat na moj profil. Nemal som ho velmi rozsiahly, ale mne to nevadilo. Postupne som vedel, ze by bolo dobre mat profil na 100% vyplneny. Potom som napisal jednej babe, vedel som, že bude tou pravou. Odpisala mi a stretavali sme sa. Zo zaciatku na Stretka meškala, ale potom uz nie. Chodili sme do cukrarne alebo len tak von. Sme radi, ze sme spolu.
POKEC nas zoznamil. Dakujem Pokec

Ja som na pokeci nasiel super kamaratky a kedze som hanblivy, aby som zbalil zenu, tak svoju lasku som nasiel tiez cez pokec a som stastne zamilovany. Dakujem pokecu.

Prajem dobré ráno, mne Pokec život nezmenil, ale pomohol mi nájsť zopár skvelých ľudí, priateľov a priateľky, žiaľ aj sklamanie. Zoznámila som sa so super mužom, žiaľ sklamal moju dôveru, takže ma Pokec i poučil. Všetko, čo mi napíšu mužichtivý, beriem s rezervou a s nadhľadom. Žiaľ je tu veľa ľudí, ktorí vedia iba ubližovať. Prajem všetkým iba dobrú zábavu......

Bolo to pred rokom asi v takomto čase. Mala som priateľa, ale v poslednom čase sme sa strašne veľa hádali a ja som začala častejšie chodiť na pokec, len tak si pokecať s ľuďmi. Jedného dňa som náhodou otvorila profil jedného chlapca. Pozerala som jeho profil častejšie. Po čase som si všimla že začal aj on môj. Asi týždeň sme si navzájom takto pozerali svoje profily. Týždeň na to mi napísal a začali sme si písať, spoznávať sa. Do konca prázdnin sme si písali a dohodli sme sa, že keď začne škola, tak sa stretneme. Každý deň sme si non stop písali. Prišla škola a stretli sme sa. Začali sme randiť a behom pár dní sme začali chodiť. S tamtým chlapcom som sa rozišla, lebo to už nemalo budúcnosť. Je to rok čo sa už poznáme a sme spolu šťastní. Som rada, že v ten deň som prišla na pokec, a že takouto náhodou som ho spoznala. Stále si spomíname na ten deň, ako nás pokec spojil. Som šťastná, že ho mám. Milujem ho. Ďakujem pokec!

Presne pred 6 rokmi som napisala ''len tak'' - uz teraz mojmu snubencovi. :-) Vtedy som to, samozrejme ani netusila, ze laska cez internet funguje. Napisala som mu: ,,ahoj, pekna motorka'' a na tejto vete sa dodnes smejeme. Obaja sme milovnici motoriek a ani jedneho z nas vtedy ani vo sne nenapadlo, ze po 6 rokoch nielenze budeme spolu byvat, zasnubime sa, ale hlavne to, ze budeme mat 2 rocneho maleho motorkara, ktory uz teraz jazdi na elektrickych motorkach. Ja som pochadzala z Martina, on z Banoviec a ked sa nas niekto opyta, ako a kde sme sa spoznali, s usmevom povieme na Pokeci - laska cez internet.
V auguste sme sa zoznamili na pokeci a v auguste sa nam narodil nas motorkar....dakujeme Pokec !!!

Moj pribeh a moj zivot zacal cez pokec. Nasla som si kamarata, z kamarata bol priatel atd. Moj otec je hudobnik, a v tom momente, ked som si pisala s tym chlapcom, moj otec hral v zahranici. Nahodou sme sa dozvedeli, ked sme si pisali, ze moj otec hra jeho otcovi, a to len nahodne. Ked sa ma spytal, ci poznam skupinu a napisal nazov, napisala som mu, ze ano poznam, ze v tej skupine hraj moj otec, a tak to slo. Nasi otcovia sa skamaratili a my sme si pisali dalej ,,, cele noci, cele dni, nespali sme, nejedli, len vzdy online POKEC. Tak to slo 6 mesiacov, az z toho vznikla laska. Prisiel na slovensko so svojou rodinou, potom nastal den kedy ma navstivil. Bolo to ako sen, nemohla som verit tomu, ze je pri mne, ze sa ho dotykam, citila som, ze ho poznam cely svoj zivot, ale pravdou bolo, ze bol pre mna v inom zmysle cudzi, lebo som ho nikdy nevidela. Bolo to krasne, nadherne zazitky v ten den, v tu noc, bolo to krasne, boli sme spolu 2 mesiace. Potom nastal cas odist do zahranicia, on pravdaze nechcel ist, lebo to odlucenie bolo velmi tazke, tak sme sa na poslednu chvilu rozhodli, ze pojdem snim. Bola som tam 3 tyzdne, nastal cas prist domov na slovensko. Nechal vsetko plavat a prisiel somnou. Tak sme boli spolu, nas zivot bol krasny bez jedinej chibycky, nasu lasku nam kazdy zavidel, boli sme spolu dva krasne roky, az nastal den odlucenia, ked som videla, ze ma inu a pise si s nou cez POKEC. Tak zacala hadka, aj bitka hah ,,,a som povedala, ze uz ho nechcem nikdy vidiet a aj on mna vidi uz naposledy, lebo odchadzam domov. V tej chvili sme boli v zahranici, tak som odisla ,,,,,, uz nie sme spolu 3 roky, uz ma inu, ma aj dieta a ma sa dobre. Ja som si nasla ineho cez Pokec, len nejak sa nam to nedari. Pravdu som zistila az po rozchode, ze to bol len omyl, ze on ziadny pokec nemal a nikdy ma nepodviedol ,,, Kazdy robi chyby, nikto nie je dokonaly, no ale kazdy sa aj z chyb uci, ked uz si najdete lasku cez pokec ci FB, ked sa stretnete a pocitite to, co som pocitila ja, ze ho poznate cely zivot, tak sa ho drzte, lebo je to ten pravy. Odpustajte si vsetky hadky, vsetky chyby, lebo potom budete trpiet a vycitat si to cely zivot ,,,nechcem ziadnu vyhru ani nic, len som to chcela napisat ,,,,tak sa drzteee

Ja som tu na Pokeci spoznala svojho miláčika. Prvýkrát, keď mi napísal, som mu neodpísala, ani po druhýkrát, no na tretí už áno. Písali sme si tu nejaký ten čas, až sme sa nakoniec stretli. Od mala to nemám v živote ľahké, mala som problémy doma, v škole a puberta bola pre mňa tiež utrpením. Nezvládala som to všetko, až som skončila pri psychologičke. No čo psychologička? Je to človek, čo za to, že ťa počúva, dostáva peniaze, nič viac s tým človekom nemáš spoločné, len to, že sedíte v jednej miestnosti spolu hodinu a rozprávate sa. Nikto nenahradí človeka, ktorému dvôveruješ tak, ako ten človek sám. A tak som ho našla tu na Pokeci. Zmenil mi naozaj život k lepšiemu. Teraz vidím aj to pestré v živote, nie ako predtým. Život ma doslovne nebavil a neraz mi prebleskla hlavou myšlienka, že ho aj skončím, až také depresie som často mávala. No ako som spoznala jeho, je môj pohľad na život úplne iný. Áno, nie sme vo filme, neporiešili sa tým všetky moje problémy, ale dal mi nádej, že sa všetko môže zmeniť k lepšiemu, a za to som mu vďačná. A nebyť Pokecu, nespoznám ho a ani nechcem vedieť, ako by som skončila. Už sme pomaly spolu dva roky a som za to naozaj vďačná! Ďakujem :)

Ahoj Pokec.
Chcem vám napísať svoj príbeh. Na Pokec som sa prihlásila veľmi dávno s očakavaním, čo príde a prišiel. Jeden neznámy, s ktorým som sa stretla na káve s tým, že ak budú sympatie na oboch stranách, tak to budeme rozvíjať ďalej. Ale mne prvé stretnutie nedalo veľa a moje očakávania neboli naplnené, tak som zo stretnutia odchádzala s tým názorom, že to nie je to, čo som hľadala. Ale on zavolal na druhý den, že dáme prechádzku, tak som si povedala, že za to nič nedám. Prechádzali sme sa, zhovárali a bolo nám fajn a tak sa naše stretnutia znásobovali. Vedeli sme, že to nemôžeme, keďže sme obaja zadaní, ale zároveň sme vedeli, že nám niečo chýba. Bolo to tajné, ale krásne a časom sme prestali vnímať realitu a nebezpečenstvoa tak nastali problémy. Rodiny začali niečo tušiť a začalo sa rozhodovanie, čo ďalej. On sa dokázal rozviesť, lebo jeho problémy v manželstve boli dlhodobé, ale ja som sa stiahla do uzádia a nechala som ho ísť vlastnou cestou. Verím v to, že našiel svoje šťastie a prajem mu to z celého srdca. Bolo to dávno, ale verte, či nie, myslím naňho dodnes a vždy pri spomienke naňho sa pousmejem a hreje ma pri srdci. Neľutujem jediný deň, jedinú minútu strávenú s ním a som mu vdačná za krásne chvíle. Nie vždy človek jedná správne, ale ak nie je čo ľutovať, tak je to krásne...