Ja som prostredníctvom pokecu spoznal svoju snúbenicu. Pamätám si na to, ako keby to bolo včera. Sedel som pred pc a mal som zapnutý Pokec. S nikým som si nepísal, len tak som mal zapnutý pokec a čítal som si niečo. A zrazu pozerám RP, len tak z čista jasna. Otvoril som a prvé, čo som si všimol, že mi napísalo to najkrajšie dievča. :) Rozhovor začal tak nevinne, že Ahoj :D. No naša konverzácia sa rozvinula až tak, že sme si písali od 19:00 do 05:30 rána. Potom sme obaja padli od únavy a šli sme spať. Obaja sme dlho nespali, bolo asi 11:00 hodín a písali sme zas. Už počas tých pár hodín písania sme zistili, že si dokonale rozumieme a sme rovnakí a tak sme sa dohodli na stretku. Dohodli sme sa na 20:30 večer, bol som tam o 15 minút skôr plný obáv a v napätí, ako to celé dopadne. Bolo 20:30 a ona nikde, povedal som si nevadí, mešká. Prešlo 10 min a stále nič, potom prešlo 30 minút a stále nič. A tak som sa sklamaný pobral domov. Sadol som smutný na trolejbus a ako sme sa tak blížili k zastávke, tak som zbadal dievča, ktoré som poznal len z fotky, dievča s ktorým som sa mal stretnúť. Hneď som vystúpil, ona si ma nevšimla a tak som začal utekať za ňou. Zaostával som asi tak 200 m za ňou. Keď prišla na miesto stretnutia, videl som ako ma tam hľadá, aká bola sklamaná. A potom som sa objavil, očká jej žiarili a ja som mal motýliky v bruchu. Potom sme sa šli prejsť, boli sme spolu až do 01:00 rána. Na ďalši deň sme sa stretli zas a odvtedy sme spolu každý jeden deň, ale naozaj každý jeden deň. Ja si nepamätám deň, či týždeň, ba či mesiac, čo i len jeden deň by sme neboli spolu. A vôbec sa nehádame. Ako tak plynul čas, som zistil, že ešte z nikým som si tak dobre nerozumel, ako s ňou. A tak som ju požiadal o ruku. A som šťastný, že vďaka pokecu som spoznal dievča, lásku svojho života.
Čítať viac