Vaše príbehy

Na Pokeci vzniklo množstvo príbehov.
Tu si niektoré z nich môžeš prečítať.
hip-hop.13

Volám sa Alex a mam 16 rokov. som z Prešova.
pokec mi změnil život k lepsiemu a vtipným clovekom.
poznal som tu moju lasku a bol som stastnym clovekom.


Čítať viac
exoticka2

Môj (náš) príbeh sa začal pred 9 rokmi tu na pokeci. Napísala som mu, len tak, chalanovi s peknou profilovou fotkou, či si popíše.. a tak sme si začali písať. Po 9 mesiacoch písania sme si dali prvé stretnutie, ja som ho považovala za rande, on nie. Mala som 16 rokov a on 20.
Na našom štvrtom stretnutí, keď som už vôbec nedúfala, že by ešte medzi nami niečo mohlo byť, mi pošepkal v čajovni do ucha, že ma ľúbi. Vyvalila som oči a opätovala som mu to. Tiež som ho ľúbila. Chodili sme spolu 7 rokov a tento rok, 3. auguste sme oslávili naše prvé výročie svadby. Pokec mi priniesol muža mojich snov, moju lásku, najlepšieho priateľa. Nezáleží na tom, či od Pokecu vyhráme pobyt, ja som už od Pokecu svoj darček dostala pred 9 rokmi :-) Milujem ho. ĎAKUJEM

Čítať viac

Mne Pokec zmenil život od základov. Bolo to v r.2010,keď sa mi rozpadol ,už beztak nefunkčný vzťah s vtedajšou manželkou. Už predtým som trávil na Pokeci dosť času,ale po rozchode s ňou, navyše som bol vtedy bez práce,som bol na Pokece dennne. Nehľadal som ďalší vzťah, len tek nezávazne popísat. po pár týždňoch sme si tu denne písla s istou mladou pani, dokázali sme chatovať, aj neskôr telefonovať spolu celé hodiny. Po nejakom čase sme sa stretli, ale to stretnutie nedopadlo práve podľa očakávani, aj to písanie po krátkom čase končilo nezhodami až úplne utíchlo v koncom júna 2010. Raz tak, som len zazrel na skle v miestnosti výzvu "kto popíše ?" ničo v tom význame a baba bola presne jeden ročník aj toho istého sídliska ako,tá neuspešna priateľka :D. tak, reku, len pre tú švandu napíšem jej, možno sa aj poznajú. Vymenili sme si pár RP, myslel som,že pri tom to aj skonči :P. Samozrejme tie 2 sa nepoznali,ani v živote nevideli,ale s tou druhou sa mi celkom fajn písalo tiež. Už som ani o nijakom stretku neuvažoval,len naše poznanie sa obmedzilo čiste ná písanie RP. Asi po 4 mesiacoch sa ona dostala do ťažkej situácie,jej vtedajší partner narobil dlhy,tak sa musela s 2 deťmi,odsťahovať k rodičom neďaleko Trnavy. Tak nejako náhodou ,sme sa tu v noci stretli na Pokeci,slovo dalo slovo,a konečne som pristúpil na osobné stretko, reku, prebehnem auto a urobím si výlet. Stretli sme sa presne 1.11.2010, tá povestná iskra,čo som vôbec nečakal,preskočila hneď na prvom stretku. pôvodne som myslel, že to bude len kamarátsky pokec pri kávičke,ale po prvom,prišlo ďalšie atď. A po poldruha roku známosti,sa vrátila bývať do svojho bytu v Petržalke, ktorý musela vtedy opustiť kvôli dlhom expartnera, ale už so mnou a dodnes žijeme spolu, ja som sa "na staré kolená" presídlil z Nitry do Bratislavy :D:

Čítať viac
nero965

ale ano, velmi mi zmenil zivot, lebo mi dodal plmo energie. clovek spoznal moc kamaratiek, novych ludi, aj mileniek, moc zazitkov. proste som omladol o 20 rokov, je to vyborne, dakujem

Čítať viac
barbara1381

Pokec mi pomohol s tym , ze som nasla novych priatelov alebo som udrzovala stare . nuz aj s tym mi pomohol ze zoznamila som s jednym chalanom ktorym som mala vztah vyse 9 mesiacov takze to vsetko mozem dakovat stranke pokec ale bohuzial uz mi skoncil cca 2 roky

Čítať viac
tma15

Pokec, internetová stránka, na ktorú som sa zaregistrovala pred asi desiatimi rokmi. Mala som vtedy len štrnásť a myslela som si, že je to len o tej zábave a o tom, že ak sa aj s niekým stretnem, tak je to len dôvod na vychvaľovanie sa kamarátkam. Ale postupne som zisťovala, že je to omyl. Stretávanie bolo pre mňa akési tabu, bála som sa toho, ale na druhej strane ma to aj dostatočne lákalo. Našla som si tam známych, niektorých na celý život, iných len na pár dní, ale tiež mi niečo do života dali. No stretnutie, ktoré mi naozaj zmenilo život od základov, sa uskutočnilo presne 11.11.2011.
Leto 2011 bolo pre mňa akési čudné. Rozišla som sa s priateľom a chcela som zažívať len úlety. No niekoho si nenájsť, nieto sa zamilovať. Povedala som si, že keď to príde, tak to príde. Nechcela som nič uponáhľať. Problém však bol, že čím ďalej, tým viac som smútila a začala som mávať depresie. Jediná vec, ktorá ma od tejto nepríjemnosti dokázala ako-tak odbremeniť, bola práve stránka Pokec. Tam som si vypisovala s ľuďmi, ktorí mali také problémy, ak nie ešte väčšie, než ja. Nevedela som ako ďalej, kam sa pohnúť a čo robiť. Navyše som ani nemala prácu a žiadny zmysel života. Bol vtedy august. Ak mám byť presná tak bolo 23. augusta a ja som si opäť raz zasadla za svoj lap top, aby som si naťukala svoju obľúbenú stránku a presondovala, či je niekto prihlásený. Bola som v ten deň na dne. Mala som nejaké konflikty a celý deň som preplakala. Prezerala som si miestnosti a tu som našla miestnosť Samovražda. Áno, mala som veľké pohnútky, hoci som to dusila väčšinou v sebe. Nakukla som tam. Nebolo tam veľa ľudí. Nechcela som si tam písať s niekým, kto by mi chcel nejako pomôcť. Skôr naopak. Mala som myšlienku, že to ja snáď niekomu pomôžem či zlepším aspoň náladu. Akonáhle som tam bola dve minúty, prišla mi prvá RP. Napísal mi jedno „Ahoj“. Chlapec nemal fotku, ani nejako veľmi vyplnený profil. No však niečo ma k nemu priťahovalo. Nejaká neviditeľná niť, ktorá ma ťahala k tomu chlapcovi, ktorý nemal ani fotografiu. Ja som fotku mala. Po dlhšom čase som chcela niečo v sebe zmeniť, hlavne keď začali tie zdravotné problémy, depresie a utiahnutie sa celkom do seba. A myslela som si, že tento chlapec má tiež nejaké tie problémy, tak som mu odpísala a písali sme si dlho do noci. Hovoril o tom, že je tiež smutný a prežíva ťažké obdobie, hoci popri smutných vetách mi písal aj niečo veselé, aby ma rozveselil. Bol to človek, pre mňa anjel, ktorý mi do života dával tú iskru, ktorá tak veľa ľuďom v živote chýba...
Odvtedy som sa každý deň tešila, že si zapnem svoj Pokec a napíšem mu. Nikdy mi nezabudol napísať. Bolo to úžasné, akoby som bola v inej dimenzii, kde neboli žiadne problémy. Neskôr sme zistili, že máme toho množstvo spoločného. Pomaly som sa dozvedela veci, ktoré ma prekvapili. Oboch nás zaujímala ezoterika a mágia, to nás k sebe priťahovalo. Veľa sme si o tom písali a boli sme neskutočne šťastní, že niečo také ako Pokec existuje. Po mesiaci nastalo obdobie, kedy sa mi neozýval. Prežívala som tri dni muky a strach. Vedela som však, kde je. Bol mimo Slovenska a na Pokeci sa neprihlasoval. Bola som naňho naviazaná už vtedy, hoci sme sa ešte osobne nevideli. Posielal mi každý deň aktuálne fotky, neskôr sme si vymieňali rodinné fotky, akoby sme sa poznali už celý život. No tá najkrajšia chvíľa ešte len prišla. Od augusta do novembra sme si napísali kopec správ, koľko som si v živote s nikým nepísala. Poznala som ho dokonale. Vedela som, čo má rád, čo ho baví a čo trápi. A on mňa tiež. Nevedela som si predstaviť deň bez Pokecu a bez zablikania novej RP od neho...
Konečne nadišiel deň, kedy som sa rozhodla, že prijmem jeho pozvanie do Prešova a stretnem sa s ním. Dohodli sme si dátum 11.11.2011.... Vtedy bol deň, kedy sa mi úplne zmenil život. Stretnutie prebehlo úžasne. Cez internet sme si toho veľa písali, už vtedy som bola zamilovaná. A hanbila som sa. No on bol tolerantný a veľmi príjemný chlapec. Všetko šlo hladko, až som sa bála. Ale nemala som čoho. A keďže moja sestra bývala v Prešove, tak som mohla ostať pár dní tam. Bolo to krásne. Postupne sme sa zblížili a stal sa z nás pár. Chodievala som do Prešova omnoho častejšie, on prišiel za mnou na dedinu. Začiatky boli krásne, no i neskôr to bolo dokonalé. Stále sme sa smiali a boli sme pri sebe, ak sa niečo jednému z nás nedarilo. Bola to láska. Je to láska. S mojím priateľom som dodnes a čoskoro tomu budú tri roky, čo mi prvý krát napísal. Stále sme spolu a stále sme šťastní. Budujeme si vlastné bývanie a vlastný život. Akoby sme na Pokeci prežívali rozprávku, ktorá sa stala skutočnosťou.
Navždy už budem spomínať na prvé „Ahoj“ a na tie krásne správy, ktoré sme si napísali. Depresie pominuli, nuda tiež, všetko bolo krásne. Môžem povedať, že som šťastná žena a keby nebolo Pokecu, nikdy by som si nenašla tú svoju iskru, to svoje šťastie, ktoré ma robí šťastnou dodnes.

Čítať viac

cez pokec som sa zoznamila s mojim nastavajucim manzelom.najprv sme si len tak pisali,nic vazneho sme od toho necakali.Po mesiaci pisania sme sa stretli,potom sme spolu vycestovali za robotou do CZ,a teraz sme naspet na SK lebo cakame spolu babetko,a planujeme spolocny zivot.takze pokec mi zmenil zivot k dobremu.

Čítať viac
POMPOM39

No pokec my zmenil zivot velmi dobre som spokojny aj vela kamaratov som si nasiel

Čítať viac
NEBESPECNA

zdravim :)

Volam sa Mia, je mi sladkych 30 a na pokeci som uz sladkych 11 rokov :D ..Presne tolko rokov som aj s mojim manzelom. A co to ma spolocne ? Samozrejme pokec. Jeden vecer, jedno lenive surfovanie na nete a celkom zaujimavy rozhovor na pokeci. Hladala som niekoho, kto by si dal pivecko, zasiel von, pokecal. A nasiel sa.. Dali sme randicko a v celku to bolo fajn, akurat nebol moj typ. Nevadi, dobre sa kecalo, tak ze pojdeme k nemu na internat, ze si tam nieco dame. A ci nevadi , ak zavola kamosa. Nevadilo. Naopak uz na druhy den som sa pristahovala na ich izbu a ten kamos je dnes mojim manzelom a mame spolu 8 rocneho syna :) ..Prikladam fotecku a v skutocnosti dakujeme pokecu za to, ze sme spolu :) pekny den :)

Čítať viac
marcsi321

Pekny den kazdemu a zvlast azet pokecu. Pokec mi zmenil zivot, uz vela ludi poznam osobne. Vazim si kamaratov a kamaratky, su ako moja druha rodina. Ked nejaku radu potrebujem, pomozu a mam taku zvlastnu skupinku - par raz sa stretneme, pokecame, dame si kavu ci cajik aj veceru. A zvlast mesto Nitra mi velmi voslo do srdiecka. Mam odtialto kamku, sme jak sestry, jednoduho pocitime ked niekomu nieco je. Ti ludia, ktori nikdy na pokeci neboli, nevedia pochopit, ako si mozem pisat s ludmi z internetu. Ale ja som rada, ze ich mam. Samozrejme su aj negativni ludia, takisto ako v realite, ale tych ignorujem. Hlavne, ze ja mam tych najlepsich kamaratov a dufam, ze budem s nimi este dlho. Samozrejme aj so mnou mozu pocitat, len dobre rady davam. Kmarati, posielam vam pozdrav a budte so mnou velmi trpezlivi. Kazdy ma niekedy zly den, ved sme len ludia. Mam vas velmi rada, nikdy nezabudnite.

Čítať viac
1 ... 5455565758 ... 59