Môj príbeh prvej skutočnej lásky sa začal práve tu na Pokeci.
Asi pred piatimi rokmi a piatimi mesiacmi mi napísal chalan, ktorý je momentálne mojím životným partnerom.
Mala som šťastie, že som mu odpísala. Naša konverzácia nebola príliš pestrá, on sa chcel stále stretnúť, no ja som ho chcela najskôr spoznať.
Po pár týždňom občasného písania sme sa dohodli, že sa stretneme, no jemu do toho prišli nejaké povinnosti, tak sa to nakoniec zrušilo, resp. len presunulo na neskoršiu hodinu. Ja som bola práve vtedy vonku s kamoškami a on bol v BA na turnaji. Keď som sa večer vracala domov, tak som mu napísala, či sa teda ešte nestretneme a on súhlasil. Bolo to 10. 5. 2009, okolo 22:00. Dali sme si menšiu prechádzku, porozprávali sa a samozrejme, že iskričky medzi nami len tak lietali. Padli aj prvé bozky a potom ma odprevadil domov.
Na druhý deň sme sa stretli znovu, a to už sa ma spýtal, či s ním nechcem chodiť. Bolo to hodne rýchle, no ja som povedala ÁNO.
A tak šli dni, týždne, mesiace, roky.
Zažili sme si už aj pár krušných chvíľ, no všetko sa obrátilo na dobré.
Momentálne sme spolu už vyše 5 rokov a 3 mesiace, a to všetko len kvôli Pokecu. :)

Veruže na pokeci sa dá nájsť láska, presne tak ako kdekoľvek inde. Ja som tiež toho živým príkladom.Aj keď som tomu neverila a bola som toho názoru, že na pokeci sú len samí klamári...Zoznámenie s mojim terajším priateľom bolo na pokeci a bolo dosť zaujímavé, Jedného dňa som sa len tak z nudy a po dlhom čase prihlásila, že idem pozrieť čo je nové či mi niekto nepísal... Po prihlásení mi ,,svietilo,, pár správ no jedna ma zaujala bolo v nej napísané : Ahoj, vieš že tmavá farba vlasov sa Ti hodí viac ako tá čo máš( bola to červená a dosť svietila) po prečítaní tej správy som sa len pousmiala a pomyslela si čo je to za chalana keď chce nadviazať komunikáciu takou správou, ignorovala som to. po pár dňoch som opäť navštívila môj profil , čakala ma ďalšia správa od dotyčného, už však normálna a obvyklá pre pokec, Ahoj popíšeš? Na to som už reagovala a odpísala som mu no nedalo mi to a pripomenula som mu tú prvú správu, písali sme si pár hodín boli to dlhé správy, mala som pocit, že ho poznám celú večnosť, mali sme toho veľa spoločného hlavne obaja sme boli láskou sklamaný, ani jeden z nás na lásku neveril. Po pár hodinách mi napísal, že musí ísť do práce bolo mi to trochu aj ľúto lebo ozaj sme si mali čo povedať,napísal mi už o chvíľu musím ísť, vedel že idem aj ja do mesta tak mi navrhol že či nepôjdeme spolu, odmietla som nestíhala som to tak som mu popriala pekný deň v práci a išla som si po svojom. Po vybavení osobných vecí som išla do obchodu kde zhodou náhod robil aj on, pomyslela som si možno ho stretnem, no nestalo sa. Po príchode domov som sa prihlásila opäť na net bola som zvedavá či mi napísal niečo a na moje potešenie bola tam správa, videl ma na kamerách, že som tam bola, presne vedel čo som mala oblečené, pochválil ma že dobre vyzerám a to ma potešilo, ako každú ženu. A tak sme si písali pár dní vždy do neskorej noci,až mi navrhol či by sme sa po práci nestretli, váhala som, mala som obavy no súhlasila som. Celý deň v práci som sa tešila že večer ho konečne spoznám osobne. Nastala tá hodina a ja celá nervózna som išla na stretnutie, na ktoré nezabudnem, zoznámili sme sa a keďže sme sa chceli rozprávať išli sme sa poprechádzať, viedli sme spolu dlhé záživné rozhovori no bolo už neskoro a ja som musela ísť domov na druhý deň som pracovala, tak sme sa rozlúčili objal ma a celá natešená som mohla ísť spať. Ďalší deň sme sa stretli opäť prešli sme takmer celé mesto a ani sme si to neuvedomovali, a tak to išlo každý deň ruka v ruke a nekonečné večerné prechádzky a rozhovory o živote,kde som si uvedomovala že asi niečo k nemu cítim, na jednej takej prišiel náš prvý bozk, ktorý sme však nebrali vážne. Ďalší deň sme mali obaja voľno tak sme sa dohodli že niekam pôjdeme išli sme do prírody, sadli sme si, rozprávali sa až sa ma opýtal či by som sním nechcela chodiť, moje srdce sa rozbúchalo a ako odpoveď som mu dala pusu a odpoveď áno, lenže v ten deň bolo 1.4. čiže som to brala ako žart no nebol, bola z toho veľká láska. A je dodnes.Sme spolu šťastný, stále niečo spolu vymýšľame, máme za sebou našu prvú spoločnú dovolenku na ktorej nám bolo výborne a Plánujeme spolu prežiť budúcnosť...A kto píše, že na pokeci sa nedá nájsť láska, tak je zrejme rovnako sklamaný zo života a vzťahov, ako sme boli aj my.

Moj pribeh sa zacal pred niekolkymi rokmi, prave v case, ked zacala svetova hospodarska kriza.
Prisla som vdaka nej o pracu, rovnako ako moj manzel. Zili sme v malom peknom domceku, dovtedy celkom kludne, ako v rozpravke, az kym sme neprisli o pracu.
Asi pol roka sme robili vsetko mozne. Hladali, kde sa dalo novu pracu, obaja bez uspechu. Mala som uz vo svete 2 dospele dcery a doma este malu 11 rocnu Jenifer.
Po polroku podpora skoncila, mala som vsak na nu narok iba ja, manzel bol zivnostnik, ten ju nedostal. Tak sme hladali a podliehali silnej depresii, lebo nikde v malom meste ziadnej prace nebolo.
Koncom tyzdna chodila domov starsia dcera a ta nam nakupovala potraviny. Bolo nam to velmi trapne a o to usilovnejsie sme hladali dalej.
Bez prace uz takmer 3/4 roka stale bez penazi, denno denne na nete, kvoli praci. Emaily, ziadosti, vsetko, co bolo mozne.
Najmladsia dcerka mi hovori, mami pod na Pokec, je tam viacero ludi s rovnakym problemom. Nechcelo sa mi, ale dala som si povedat.
Netrvalo dlho, uz som bola v nom ako doma. Niekedy od skoreho rana uz od 5 som sedela na Pokeci, respektive v miestnosti Za hranicami. Citala a pisala som si ohladom prace, az sa mi jedno take skore rano stal Pokec osudnym - dostala som ponuku ist do Wien pracovat ako pomocna casnicka, pretoze som vedela madarsky a bol to madarsky lokal.
Okamzite som to prijala a isla pracovat von. Lahke to nebolo priznavam, niekolkokrat som sa vracala s placom, ze uz nejdem spat, ale moja rodina potrebovala prijem a ja pracu. Tak podme na to - zacala som sa ucit nemcinu, ako ked do vody hodia - zo dna na den. Manzel vsetky ponuky odmietal, nic mu nebolo dobre, bolo vyhodnejsie cakat na svoju zenu, ze iste donesie, ked sa vrati z tyzdnovky.
Po 2 rokoch sme sa rozviedli, manzel bol dalej nezamestnany, asi mu to tak vyhovovalo, ja uz som zatial zmenila pracu, naucila sa celkom dobre nemecky, zobrala som k sebe aj svoju najmladsiu dceru Jenifer, ktora tu uz chodi do sukromneho gymnazia. Ani tu nie je zivot lahky, ale pracu tu clovek najde vzdy, ak ozaj chce pracovat.
Zila som na SK viac ako 20 rokov, lebo nie som rodena Slovenka, ale musela som sa odstahovat za hranice, aby som mohla normalne zit so svojou dcerkou. Komu za to vdacim????????
Ano, Pokecu, ze som to dokazala.
Dakujem, skutocne nebyt Pokecu, tak tu nie sme

Začalo sa to 11. 9. 2013. Keď som blúdil po Pokeci, natrafil som na slečnu z nášho mesta, ktorej som poslal RP, čo robí tak neskoro na Pokeci (bolo už ďaleko po 22:00). Odpísala mi, že ide do mesta niekam na kávu, lebo nemôže spať. No a ja ako správny gentleman som sa ponúkol, že ak chce, tak jej budem robiť spoločnosť. Po chvíľke dohadovania súhlasila a šli sme na kávu o 0:30. Padli sme si do oka a od toho večera sme spolu. Vďaka Pokecu som spoznal najúžasnejšiu ženu na svete, ktorú nadovšetko milujem.

V jeden nečakaný zasnežený deň som si sadla k notebooku, zapla internet, prihlásila sa na Pokec a chatovala. Chuť ma ale rýchlo prešla. Samé úchylné reči ma nebavili, no uvedomila som si, že v tak chladný a zasnežený deň a hlavne sama nič lepšieho nepodniknem. RP za RP a nič extra. Ale obyčajné ,,Ahoj pokecáš" my zmenil život. Chalan bez fotky, trapko, ďalší úchyl, tak tieto myšlienky mi vŕtali hlavou pri odpisovaní. Napriek tomu som mu dala ultimátum, aby poslal foto alebo sa odhlásim. Len ako som dopísala pridal fotku do profilu. WOW. Rozhodla som sa ostať a tak sme si písali až do rána. Aj keď sa ma spýtal či som nechcela náhodou odísť, ale ako som mohla tak krásneho chalana nechať tu. Po 3 dňoch písania ma pozval von na rande. (smiech) Môj veľký deň D. Bol to krásne a nezabudnuteľný večer, teda až do okamihu kým som si uvedomila , že celí večer rozprávam len ja a on je ticho. Jasne som mu povedala, že si vedľa seba neviem predstaviť tichú osobu, kedže som ukecaná. Po mojom príhovore som ho nevedela zastaviť. (smiech) Tak sme sa teda 14.12. 2007 dali do kopy. Dnes už prešlo pomaly 7 rokov a sme spolu stále šťastný. 14.2.2014 ma požiadal o ruku. Moja odpoveď? Samozrejme ÁNO. Ďakujem POKEC za zmenený život. :)

zdravim !!!! Pokec mi zmenil život,,,našla som si konečne moju Lasku ,vdaka Pokecu,,,,je Svajčiar ,,,a velmy slušny chlap,,je to sen mojho života,,,som velmy štastna ,,,,Dakujem všetky s Pokeci

Mne Pokec.sk zmenil život v tom najdôležitejšom smere. Našla som tu človeka, ktorý mi je najlepším kamarátom, sme ako súrodenci, sme si navzájom najväčšou oporou a vždy sa dokážeme navzájom vypočuť a aj pomôcť si. Je to pre mňa človek s velkým "Č", ktorý znamená pre mňa veľa a nedám na neho dopustiť.
Začalo to asi tak, že pred troma rokmi začiatkom marca okolo 23.00 hodiny mi prišla správa od chalana. Ja som bola unavená z lyžiarskeho výcviku, lebo ma boleli nohy. On bol akurát po poobednej smene v práci. Písali sme si takmer celú noc. V tej chvíli sme si ani jeden nepomysleli, že budeme spolu aj o 3 roky neskôr. Písali sme si takto asi 2 mesiace. V priebehu tých mesiacov sme si vymenili facebook profily. Po 2 mesiacoch nás napadlo, že či sa nestretneme a tak sme sa dohodli na stretku. Dva dni pred tým mi prišiel ráno e-mail od neho, kde bola priložená príloha. V nej bol nakreslený moj portrét a k nemu napísané: "trošku som sa nudil :)". Dva dni na to sme sa teda stretli. Ja som končila v škole a on bol akurát v meste. Stretli sme sa na chvíľu pred mojou školou, pretože som mala ešte vyučovaciu hodinu. Tam sme debatovali, ja som ho podkušovala a šťuchala ho prstom medzi rebrá. V ten deň večer sme sa stretli ešte raz. Ja som šla na korčule a on ma čakal v reštaurácii na terase. Tesne pred tým, ako som k nemu prišla, mi zavolal, že či už idem. Ja som mu povedala, že za chvíľu som tam. On mi na to povedal, že dobre čakám ťa aj s "kamarátom". Prišla som tam a pýtam sa kde má "kamaráta". On ukázal na malú plyšovú žirafu a povedal, to je pre teba. Dve hodiny som pri ňom strávila na korčuliach. Blbli sme, smiali sme sa na vtipoch, on kráčal popri mne, lebo on korčule nemal. Tak mohol obzerať môj zadok :D. Po dvoch hodinách som šla domov a odprevadil ma pred bytovku. Keď prišlo na lúčenie, tak sme si najskôr zakývali. Ja som už odomkla dvere, že idem vôjsť do bytovky a v tom som položila korčule, prišla k nemu a dala som mu bozk. Po ňom som už musela odísť domov, lebo ma mamina zháňala. Môj darček od neho som si zobrala a odišla.
A takto sa začal náž vzťah, ktorý funguje a prekonáva prekážky. Som rada, že mám niekoho takého ako je on.

Môj príbeh sa začal celkom vtipne. :) Bol piatok poobede 15. 7. 2011 a vonku išla búrka. Mali sme ísť s kamoškami večer vonku, ale každá sa bála búrky a tak som na plochu napísala: "Kto mi bude robiť večer spoločnosť?" :) Ozval sa môj princ... No v ten večer sme sa nestretli, ale dohodli sme sa na druhý deň a tak naše prvé stretnutie bolo 16. 7. 2011 :) Odvtedy sme sa stretávali každý deň. 1. 8. 2011 sa ma opýtal, či by sme neskúsili vzťah, :) a tak sme veru "skúsili" :) Bol super spoločnosť a tak som zvážila, že môže byť dobrá spoločnosť aj na cely život. :) 14. 10. 2012 to zvážil zrejme aj on, kedže ma požiadal o ruku. :) Bolo to krásne, romantické a urobil to na mieste, kde sme sa prvýkrát stretli... Opýtal sa ma, či ho ľúbim natoľko, že si ho vezmem za manžela a ja som povedala prvýkrát "ÁNO"... Druhýkrát som mu to povedala 21. 9. 2013 pred Bohom a našimi hosťami, keď sme spečatili našu lásku....:) A čerešnička :) 18. 10. 2014 čakáme najkrajšie dievčatko pod slnkom. :)

Mam 14, ale uz viem, ake je to byt zamilovany ... zo zaciatku som nemal fotku, ale potom som si ju dal a ludia zacali pozerat na moj profil. Nemal som ho velmi rozsiahly, ale mne to nevadilo. Postupne som vedel, ze by bolo dobre mat profil na 100% vyplneny. Potom som napisal jednej babe, vedel som, že bude tou pravou. Odpisala mi a stretavali sme sa. Zo zaciatku na Stretka meškala, ale potom uz nie. Chodili sme do cukrarne alebo len tak von. Sme radi, ze sme spolu.
POKEC nas zoznamil. Dakujem Pokec

Ja som na pokeci nasiel super kamaratky a kedze som hanblivy, aby som zbalil zenu, tak svoju lasku som nasiel tiez cez pokec a som stastne zamilovany. Dakujem pokecu.