Vaše príbehy

Na Pokeci vzniklo množstvo príbehov.
Tu si niektoré z nich môžeš prečítať.
evitanasa

Prajem dobré ráno, mne Pokec život nezmenil, ale pomohol mi nájsť zopár skvelých ľudí, priateľov a priateľky, žiaľ aj sklamanie. Zoznámila som sa so super mužom, žiaľ sklamal moju dôveru, takže ma Pokec i poučil. Všetko, čo mi napíšu mužichtivý, beriem s rezervou a s nadhľadom. Žiaľ je tu veľa ľudí, ktorí vedia iba ubližovať. Prajem všetkým iba dobrú zábavu......

Čítať viac
Timus55

Bolo to pred rokom asi v takomto čase. Mala som priateľa, ale v poslednom čase sme sa strašne veľa hádali a ja som začala častejšie chodiť na pokec, len tak si pokecať s ľuďmi. Jedného dňa som náhodou otvorila profil jedného chlapca. Pozerala som jeho profil častejšie. Po čase som si všimla že začal aj on môj. Asi týždeň sme si navzájom takto pozerali svoje profily. Týždeň na to mi napísal a začali sme si písať, spoznávať sa. Do konca prázdnin sme si písali a dohodli sme sa, že keď začne škola, tak sa stretneme. Každý deň sme si non stop písali. Prišla škola a stretli sme sa. Začali sme randiť a behom pár dní sme začali chodiť. S tamtým chlapcom som sa rozišla, lebo to už nemalo budúcnosť. Je to rok čo sa už poznáme a sme spolu šťastní. Som rada, že v ten deň som prišla na pokec, a že takouto náhodou som ho spoznala. Stále si spomíname na ten deň, ako nás pokec spojil. Som šťastná, že ho mám. Milujem ho. Ďakujem pokec!

Čítať viac
Ajka1919

Presne pred 6 rokmi som napisala ''len tak'' - uz teraz mojmu snubencovi. :-) Vtedy som to, samozrejme ani netusila, ze laska cez internet funguje. Napisala som mu: ,,ahoj, pekna motorka'' a na tejto vete sa dodnes smejeme. Obaja sme milovnici motoriek a ani jedneho z nas vtedy ani vo sne nenapadlo, ze po 6 rokoch nielenze budeme spolu byvat, zasnubime sa, ale hlavne to, ze budeme mat 2 rocneho maleho motorkara, ktory uz teraz jazdi na elektrickych motorkach. Ja som pochadzala z Martina, on z Banoviec a ked sa nas niekto opyta, ako a kde sme sa spoznali, s usmevom povieme na Pokeci - laska cez internet.
V auguste sme sa zoznamili na pokeci a v auguste sa nam narodil nas motorkar....dakujeme Pokec !!!

Čítať viac
atka_16

Moj pribeh a moj zivot zacal cez pokec. Nasla som si kamarata, z kamarata bol priatel atd. Moj otec je hudobnik, a v tom momente, ked som si pisala s tym chlapcom, moj otec hral v zahranici. Nahodou sme sa dozvedeli, ked sme si pisali, ze moj otec hra jeho otcovi, a to len nahodne. Ked sa ma spytal, ci poznam skupinu a napisal nazov, napisala som mu, ze ano poznam, ze v tej skupine hraj moj otec, a tak to slo. Nasi otcovia sa skamaratili a my sme si pisali dalej ,,, cele noci, cele dni, nespali sme, nejedli, len vzdy online POKEC. Tak to slo 6 mesiacov, az z toho vznikla laska. Prisiel na slovensko so svojou rodinou, potom nastal den kedy ma navstivil. Bolo to ako sen, nemohla som verit tomu, ze je pri mne, ze sa ho dotykam, citila som, ze ho poznam cely svoj zivot, ale pravdou bolo, ze bol pre mna v inom zmysle cudzi, lebo som ho nikdy nevidela. Bolo to krasne, nadherne zazitky v ten den, v tu noc, bolo to krasne, boli sme spolu 2 mesiace. Potom nastal cas odist do zahranicia, on pravdaze nechcel ist, lebo to odlucenie bolo velmi tazke, tak sme sa na poslednu chvilu rozhodli, ze pojdem snim. Bola som tam 3 tyzdne, nastal cas prist domov na slovensko. Nechal vsetko plavat a prisiel somnou. Tak sme boli spolu, nas zivot bol krasny bez jedinej chibycky, nasu lasku nam kazdy zavidel, boli sme spolu dva krasne roky, az nastal den odlucenia, ked som videla, ze ma inu a pise si s nou cez POKEC. Tak zacala hadka, aj bitka hah ,,,a som povedala, ze uz ho nechcem nikdy vidiet a aj on mna vidi uz naposledy, lebo odchadzam domov. V tej chvili sme boli v zahranici, tak som odisla ,,,,,, uz nie sme spolu 3 roky, uz ma inu, ma aj dieta a ma sa dobre. Ja som si nasla ineho cez Pokec, len nejak sa nam to nedari. Pravdu som zistila az po rozchode, ze to bol len omyl, ze on ziadny pokec nemal a nikdy ma nepodviedol ,,, Kazdy robi chyby, nikto nie je dokonaly, no ale kazdy sa aj z chyb uci, ked uz si najdete lasku cez pokec ci FB, ked sa stretnete a pocitite to, co som pocitila ja, ze ho poznate cely zivot, tak sa ho drzte, lebo je to ten pravy. Odpustajte si vsetky hadky, vsetky chyby, lebo potom budete trpiet a vycitat si to cely zivot ,,,nechcem ziadnu vyhru ani nic, len som to chcela napisat ,,,,tak sa drzteee

Čítať viac

Bolo to nejak zaciatkom aprila, ked mi napisal rp-cku jeden muz, ktoremu som hned odpisala..stale sme si mali o com pisat..rozumeli sme si uz v rp-ckach, a tak navrhol stretko..vtedy som bola sama bez priatela a tak som so stretkom suhlasila..hned na prvom stretku sme si rozumeli a padli sme si do oka..stale sme sa mali o com rozpravat a tak navrhol aj druhe stretko, ktore bolo este zaujimavejsie a na tretom stretku som isla k nemu..sme spolu uz piaty mesiac a je to medzi nami stale lepsie a krajsie a tak dakujem pokecu za tohto muza, ktory si ma tu vdaka nemu nasiel..

Čítať viac
12nik

Ja som tu na Pokeci spoznala svojho miláčika. Prvýkrát, keď mi napísal, som mu neodpísala, ani po druhýkrát, no na tretí už áno. Písali sme si tu nejaký ten čas, až sme sa nakoniec stretli. Od mala to nemám v živote ľahké, mala som problémy doma, v škole a puberta bola pre mňa tiež utrpením. Nezvládala som to všetko, až som skončila pri psychologičke. No čo psychologička? Je to človek, čo za to, že ťa počúva, dostáva peniaze, nič viac s tým človekom nemáš spoločné, len to, že sedíte v jednej miestnosti spolu hodinu a rozprávate sa. Nikto nenahradí človeka, ktorému dvôveruješ tak, ako ten človek sám. A tak som ho našla tu na Pokeci. Zmenil mi naozaj život k lepšiemu. Teraz vidím aj to pestré v živote, nie ako predtým. Život ma doslovne nebavil a neraz mi prebleskla hlavou myšlienka, že ho aj skončím, až také depresie som často mávala. No ako som spoznala jeho, je môj pohľad na život úplne iný. Áno, nie sme vo filme, neporiešili sa tým všetky moje problémy, ale dal mi nádej, že sa všetko môže zmeniť k lepšiemu, a za to som mu vďačná. A nebyť Pokecu, nespoznám ho a ani nechcem vedieť, ako by som skončila. Už sme pomaly spolu dva roky a som za to naozaj vďačná! Ďakujem :)

Čítať viac

Už ani neviem poriadne, kedy to bolo, ale niekedy na základnej škole nám učiteľka počítačov povedala že si ideme písať na pokec. Pre mňa ako chlapca z dediny, ktorého v tej dobe počítače ešte nezaujímali, to nebolo nič moc. Veď som tam ešte nemal poriadne ani priateľov. No postupom času som si ich nazbieral až moc. Ale pýtaš sa, ako mi pokec zmenil život? Odpoviem jednoducho stručne, že nijak, no popri tom moc. Pretože nenašiel som, čo hľadám, ale našiel som cestu, ako to nájsť. Pokec beriem ako miesto seriózneho zoznámenia sa a písania ale postupom času to upadá, pretože tí mladí s FaceBookom omámení závisláci si z tohto tu robia dobrý deň. Mne POKEC ukázal presne to, o čo nám všetkým v živote ide. Dal mi kamarátov, dal mi zážitky, kopu úsmevom, tony radosti, kilá smútku, ale len jedno jediné, na čo som zabudol, dal mi pohľad ktorý sa len tak nevidí. Pokec je stránka na ktorej človek nie je závislý, ak ju využíva správne a na to, na čo má slúžiť. Ja tu nepotrebujem mať mnoho priateľov. Ja si len tak kliknem na hocijakých užívateľov a pokúšam sa s nimi si písať. Pravdupovediac dokážem tých ľudí zrátať na jednej ruke alebo aby som nebol až taký hnusný, tak ich dokážem zrátať na dvoch rukách. Pokec nie je príbeh alebo jeho začiatok... Začiatok príbehu a zažiatok zmeny môjho života sa začína vždy až po pokeci. Pokec je odrazový mostík pre nás a donáša do života mnoho... Ak by sa mal môj príbeh natočiť alebo inak zvečniť tak by som bol rád lebo dokážem o svojom živote klebetiť dni až týždne... S pozdravom mirecindo...:-)

Čítať viac
distress

Pokec mi prevratil cely zivot naruby.
Na pokeci som od roku 2004 a so sucasnym nickom od 2006. Nasla som tu kopec kamosov, ktorych mam velmi rada. Ale najvacsi prevrat pre mna nastal pred rokom o pol.
Presne 16. marca 2013 mi napisal mladik bez fotky, zaujal ma a preto mi nedalo a pustila som sa s nim do debaty. Bola to snad ta najlepsia konverzacia, zaujimava, zabavna. Vypisovali sme pat hodin, do rana, ked som ja uz musela ist do prace. Bolo to neskutocne, myslela som nanho cely den a nevedela som sa dockat, kym pridem domov a opat mu napisem. Za cely ten cas, co som na pokeci, bol toto prvy muz, ktoremu som ja prva navrhla osobne stretnutie. Vedela som, že to bude to naj rande. A aj bolo. Cely tyzden sme sa stretavali. Zalubila som sa hned. A trva to stale :) A ked je neposlusny tak sa ho spytam "jezisi kde som ja tohoto chlapa strasneho nasla" a on mi vzdy povie "to ja som si nasiel teba na pokeci".

Pokec mi dal mojho milovaneho Martina.

Čítať viac
Tabita333

Ahoj Pokec.
Chcem vám napísať svoj príbeh. Na Pokec som sa prihlásila veľmi dávno s očakavaním, čo príde a prišiel. Jeden neznámy, s ktorým som sa stretla na káve s tým, že ak budú sympatie na oboch stranách, tak to budeme rozvíjať ďalej. Ale mne prvé stretnutie nedalo veľa a moje očakávania neboli naplnené, tak som zo stretnutia odchádzala s tým názorom, že to nie je to, čo som hľadala. Ale on zavolal na druhý den, že dáme prechádzku, tak som si povedala, že za to nič nedám. Prechádzali sme sa, zhovárali a bolo nám fajn a tak sa naše stretnutia znásobovali. Vedeli sme, že to nemôžeme, keďže sme obaja zadaní, ale zároveň sme vedeli, že nám niečo chýba. Bolo to tajné, ale krásne a časom sme prestali vnímať realitu a nebezpečenstvoa tak nastali problémy. Rodiny začali niečo tušiť a začalo sa rozhodovanie, čo ďalej. On sa dokázal rozviesť, lebo jeho problémy v manželstve boli dlhodobé, ale ja som sa stiahla do uzádia a nechala som ho ísť vlastnou cestou. Verím v to, že našiel svoje šťastie a prajem mu to z celého srdca. Bolo to dávno, ale verte, či nie, myslím naňho dodnes a vždy pri spomienke naňho sa pousmejem a hreje ma pri srdci. Neľutujem jediný deň, jedinú minútu strávenú s ním a som mu vdačná za krásne chvíle. Nie vždy človek jedná správne, ale ak nie je čo ľutovať, tak je to krásne...

Čítať viac

Môj príbeh začal raz v jeden neskorý večer. Občas som bol na pokeci večer, tak som si pisal a zrazu mi prišla rp. Bez foto dievča a bolo v nej len obyčajné Ahoj. Ani neviem prečo som odpísal, lebo nepísal som bez foto ani neodpisoval, keďže ja sám mám fotku aj albumy, lebo často sú tu fake. Ale niečo ma ťahalo od začiatku a mal som taký vnútorný pocit, aby som odpísal. Tak sme si začali písať, ale stále mi nechcela prezradiť, kto to je. Bolo to také tajomné a preto ma to veľmi fascinovalo. Občas som si myslel, že či to nieje aj chlap :D:D ale ani mi to nevadilo, bola sranda. Po čase sa však moja túžba spoznať osobu nemenovanú tajomnú zväčšovala. Najprv sa nechcela stretnúť, ale potom nám to na tretí raz vyšlo. V jeden krásny deň sme sa dohodli na piatu. Ako som čakal, bolo pomaly pol šiestej a už som neveril, ale v tom sa zjavila. Bola taká krásna, to som ani sám nečakal. Stratil som reč, ale po chvíli som sa otriasol a pozdravil ju. Na ten pohľad som do dnes nezabudol. Najprv to bolo kamarátstvo, ktoré po čase prerástlo v krásne city. Aj keď dnes už nie sme spolu, pred pol rokom sme sa rozišli, prežil som tie najkrajšie tri roky v živote a nič neľutujem. Takže mi pokec dal krásne spomienky a krásne chvíle, ktoré mi navždy ostanú.

Čítať viac