Ahoj Pokec.
Chcem vám napísať svoj príbeh. Na Pokec som sa prihlásila veľmi dávno s očakavaním, čo príde a prišiel. Jeden neznámy, s ktorým som sa stretla na káve s tým, že ak budú sympatie na oboch stranách, tak to budeme rozvíjať ďalej. Ale mne prvé stretnutie nedalo veľa a moje očakávania neboli naplnené, tak som zo stretnutia odchádzala s tým názorom, že to nie je to, čo som hľadala. Ale on zavolal na druhý den, že dáme prechádzku, tak som si povedala, že za to nič nedám. Prechádzali sme sa, zhovárali a bolo nám fajn a tak sa naše stretnutia znásobovali. Vedeli sme, že to nemôžeme, keďže sme obaja zadaní, ale zároveň sme vedeli, že nám niečo chýba. Bolo to tajné, ale krásne a časom sme prestali vnímať realitu a nebezpečenstvoa tak nastali problémy. Rodiny začali niečo tušiť a začalo sa rozhodovanie, čo ďalej. On sa dokázal rozviesť, lebo jeho problémy v manželstve boli dlhodobé, ale ja som sa stiahla do uzádia a nechala som ho ísť vlastnou cestou. Verím v to, že našiel svoje šťastie a prajem mu to z celého srdca. Bolo to dávno, ale verte, či nie, myslím naňho dodnes a vždy pri spomienke naňho sa pousmejem a hreje ma pri srdci. Neľutujem jediný deň, jedinú minútu strávenú s ním a som mu vdačná za krásne chvíle. Nie vždy človek jedná správne, ale ak nie je čo ľutovať, tak je to krásne...

Môj príbeh začal raz v jeden neskorý večer. Občas som bol na pokeci večer, tak som si pisal a zrazu mi prišla rp. Bez foto dievča a bolo v nej len obyčajné Ahoj. Ani neviem prečo som odpísal, lebo nepísal som bez foto ani neodpisoval, keďže ja sám mám fotku aj albumy, lebo často sú tu fake. Ale niečo ma ťahalo od začiatku a mal som taký vnútorný pocit, aby som odpísal. Tak sme si začali písať, ale stále mi nechcela prezradiť, kto to je. Bolo to také tajomné a preto ma to veľmi fascinovalo. Občas som si myslel, že či to nieje aj chlap :D:D ale ani mi to nevadilo, bola sranda. Po čase sa však moja túžba spoznať osobu nemenovanú tajomnú zväčšovala. Najprv sa nechcela stretnúť, ale potom nám to na tretí raz vyšlo. V jeden krásny deň sme sa dohodli na piatu. Ako som čakal, bolo pomaly pol šiestej a už som neveril, ale v tom sa zjavila. Bola taká krásna, to som ani sám nečakal. Stratil som reč, ale po chvíli som sa otriasol a pozdravil ju. Na ten pohľad som do dnes nezabudol. Najprv to bolo kamarátstvo, ktoré po čase prerástlo v krásne city. Aj keď dnes už nie sme spolu, pred pol rokom sme sa rozišli, prežil som tie najkrajšie tri roky v živote a nič neľutujem. Takže mi pokec dal krásne spomienky a krásne chvíle, ktoré mi navždy ostanú.

ahoj, volam sa maja. mne pokec zmenil zivot uplne. dal mi najprv kamosa, priatela a nakoniec milujeceho manzela. ked mi prvykrat napisal, boze som si pomyslela, ze to si mam pisat z tymto clovekom? vobec som ho nepoznala, ale robila som si nazor o nom, ale nakoniec som mu odpisala.
pisali sme si dlho do noci, potom sme navrhli stretnutie. ale situacia sa zmenila, ked som musela podstupit operciu slepeho creva. tak sme si povedali, ze na buduce.. nejaky cas sme si nepisali, ale z nejakeho dovodu nas osud znova spojil. boli sme od seba daleko, ja som chodila do skoly a on pracoval. bolo zlozite sa stretnut. potom mal on operaciu clenka, takze sme stale odkladali nase stretnutia, ale neprestali sme si pisat.
jedneho dna, presne 21.07.2011 sme sa stretli. na ten den nikdy nezbudnem, bolo to nase prve rande a my sme sa stale rozpravali, ako keby sme sa poznali cely nas zivot. zacali sme spolu chodit a po nejakom case ma siel predstavit rodicom. nedopadlo to dobre, proste som sa im nepacila. bolelo ma to, ale sme si povedali, ze nic nas nerozdeli a hlavne nikto. jeho rodicia mu zakazali sa so mnou stretavat, proste vsetko, co som mu dala, mu zahodili, proste vsetko co dostal odomna no a nemohli sme sa stretavat. ale on bol dospely, tak preco mu zakazovali? lebo byval u nich. zacali sme si pisat tajne na pokeci, ale prisli aj na to, tak sme sa zacali tajne stretavat.
nakoniec sa rozhodol, ze da prednost mne pred svojimi rodicmi a odide od nich a pride ku nam. jeho otec robil na kamione, chodil na mesiac prec. ked prisiel, tak mu povedal, ze odchadza z domu. jeho otec ho neskutocne zbil. dohodlli sme sa, ze pride o 5. hodine vecer busom ku mne, ale on neprisiel. vedela som, ze sa nieco sa deje, ale slubil mi to a aj to splnil. prisiel vecer ku mne taxikom. ja som nechapala, mylsela som si, ze ma klame, ved su to jeho rodicia. my sme sa natolko lubili, ze to dokazal.. po roku aj pol, co bol u nas, sme sa rozhodli, ze naz vztah specatime, tak prisla na rad svadba. nevedeli sme, ze ci jeho rodicia pridu na svadbu, ale prosila som boha, aby prisli a naozaj prisli. bolo to pre mna velke prekvapenie a pre mojho manzela tiez neskutocne.
nakoniec sa nase vztahy zlepsili, navstevovali sme sa, bola som rada, ze ma rodicov, ktori to pochopili, ze laske nerozkazu.
asi tri mesiace po svadbe som otehotnela. cakali sme chlapceka. narodil sa uplne zdravy a hlavne bol tak krasny.
za to dakujem pokec, ze kvoli pokecu mam uzasnu rodinu, za ktoru velmi pekne dakujem

Ja som prostredníctvom pokecu spoznal svoju snúbenicu. Pamätám si na to, ako keby to bolo včera. Sedel som pred pc a mal som zapnutý Pokec. S nikým som si nepísal, len tak som mal zapnutý pokec a čítal som si niečo. A zrazu pozerám RP, len tak z čista jasna. Otvoril som a prvé, čo som si všimol, že mi napísalo to najkrajšie dievča. :) Rozhovor začal tak nevinne, že Ahoj :D. No naša konverzácia sa rozvinula až tak, že sme si písali od 19:00 do 05:30 rána. Potom sme obaja padli od únavy a šli sme spať. Obaja sme dlho nespali, bolo asi 11:00 hodín a písali sme zas. Už počas tých pár hodín písania sme zistili, že si dokonale rozumieme a sme rovnakí a tak sme sa dohodli na stretku. Dohodli sme sa na 20:30 večer, bol som tam o 15 minút skôr plný obáv a v napätí, ako to celé dopadne. Bolo 20:30 a ona nikde, povedal som si nevadí, mešká. Prešlo 10 min a stále nič, potom prešlo 30 minút a stále nič. A tak som sa sklamaný pobral domov. Sadol som smutný na trolejbus a ako sme sa tak blížili k zastávke, tak som zbadal dievča, ktoré som poznal len z fotky, dievča s ktorým som sa mal stretnúť. Hneď som vystúpil, ona si ma nevšimla a tak som začal utekať za ňou. Zaostával som asi tak 200 m za ňou. Keď prišla na miesto stretnutia, videl som ako ma tam hľadá, aká bola sklamaná. A potom som sa objavil, očká jej žiarili a ja som mal motýliky v bruchu. Potom sme sa šli prejsť, boli sme spolu až do 01:00 rána. Na ďalši deň sme sa stretli zas a odvtedy sme spolu každý jeden deň, ale naozaj každý jeden deň. Ja si nepamätám deň, či týždeň, ba či mesiac, čo i len jeden deň by sme neboli spolu. A vôbec sa nehádame. Ako tak plynul čas, som zistil, že ešte z nikým som si tak dobre nerozumel, ako s ňou. A tak som ju požiadal o ruku. A som šťastný, že vďaka pokecu som spoznal dievča, lásku svojho života.

Všetko to začalo mojou rp, či si spolu budeme písať. Ona odpísala, že áno a po určitej dobe sme už brat a sestra. Je to to najlepšie, čo ma v živote mohlo stretnúť, aj keď sme od seba vzdialení, kedže som z Popradu a moja sestrička z Rudňan. Keď sme sa ešte nepoznali, bol som nikto a dnes už som veľa, lebo mám ju. :) Aj cez hádky sme ako brat a sestrička :) Strašne mi pomáha aj cez ťažké chvile, nikdy ma neopusti a zato jej patri velké Ďakujem :3 Nedám si ju. Je to premňa dar z neba, že som spoznal niekoho ako je moja sestrička.

s mojím manželom som sa náhodou zoznámila pred 4 rokmi práve cez pokec....zo začiatku sme si písali, po 2 mesiacoch stretli a sme spolu do dnes....je vtipné, keď sa nás známi pýtajú, ako sme sa zoznámili a povieme cez pokec

áno, na pokeci som naśla veľa kamarátov a dobrých ľudí

Nas pribeh zacal na pokeci. Jedneho dna som bola na pokeci a hladala som niekoho, s kym by som si rozumela, az som nasla toho praveho a zacala konverzacia. Ja som napisala a cakala, kym odpise. Ani som uz tomu neverila, kedze som nemala fotku, az mi zasvietila sprava. Zacali sme si pisat, az ma pozval na rande. Bola som nadsena a pripravovala sa na vecer. Mali sme dohodnuty cas o 16 hod v centre mesta. Kedze dost meskal, tak som sla do obchodu, az mi volal, ze bude meskat, ze si chce skocit do obchodu. Ale osud to vzal do svojich ruk, bol v tom istom obchode ako ja. Ked som bola pri pokladni, on bol priamo za mnou, co som ja ani netusila. Tak nakoniec sme sa stretli, dal mi ruzu a potom sme si sli sadnut a sme kecali a kecali. Potom to slo uz slo dalsie a dalsie za tych par mesiacov mame krasne zazitky a dufam, ze to bude pokracovat dalej. Lubime sa a dufam ze nam to dlho vydrzi ...

Ako mi Pokec zmenil zivot? Pred dvoma troma rokmi som sa zoznamil s jednou dievcinou tu na Pokeci. Myslel som si, ze take dievca, ako som tu nasiel, uz nikdy nenajdem a presne tak sa aj stalo. Dnes mam krasnu rodinku, krasnu snubenicu a ako mozete vidiet, aj krasneho synceka zdravuckeho. Som stastny otecko, ktoremu Pkec zmenil zivot. Za nic na svete by som teraz na tom nic nezmenil. Dakujem spravcovi Pokecu, ze vytvoril nieco tak super, ze mi dokazal zmenit zivot o 180 stupnov....dakujem este raz :-)