V jeden den po skole som si ako zvycajne sadla za pocitac, aby som si trochu oddychla a popisala s kamoskami na mojom oblubenom pokeci. Rada tam chodim, lebo pokec mi poskytuje uvolnenie a zabavu, taktiez mozem spoznavat ludi roznej povahy a to je na tom to uzasne. Nikdy nevies, kto ti napise, moze sa skryvat za nim dokonca ten pravy. :-) No ked som prisla na pokec, kamosky uz boli odhlasene, tak som im iba odpisala. Uz som sa chystala odist prec, ked tu zrazu mi prisla nova rp od neznameho chlapca. Povedala som si odpisat mozem, aj ked zase to bude asi ten nepravy, ktory ma bude chciet, lenze ja jeho budem brat iba ako kamarata. Na prvy pohlad vyzeral milo a po par rp-ckach som prisla na to, ze sa s nim da dobre pokecat. Akokeby sme boli stari znami. No po takej hodinke sme sa museli rozlucit. Na druhy den som sa nevedela dockat, kedy mu odpisem. A tak to citil aj on. Pisali sme si ako priatelia, potom to prerastlo aj do smajlikovych pusiniek. A tak sme sa dohodli, ze ked si tak rozumieme, vyskusame sa stretnut. Nase prve miesto stretnutia bol jarmok, kde som spolu s mamou predavala medovnicky. Boli sme spolu na kofole a mohli sme kecat o comkolvek, boli sme ako davni priatelia. Potom po prichode domov mi napisal, ze by si to rad zopakoval. Lenze ja som nic necitila, proste som ho brala ako kamarata, nic viac. Bol trochu smutny, ale isiel dalej. Nechal to tak, lenze mal jeden neuspesny vztah za druhym a jedneho dna mi napisal toto: Musim ti nieco povedat, milujem ta. Coze? Civela som na monitor a nemohla som tomu uverit. Ako je to mozne?? Ved sme sa stretli len raz. Neslo mi to do hlavy. Ja pravda, ze mne trva dlhsie, kym sa zamilujem, ale nemyslela som si, ze donho sa zalubim. To urcite nie. Na dve nahody sme sa stretli v meste pocas troch rokov. A o rok cez prazdniny na jeho naliehanie. Isli sme kazdy autobusom. Ja som odisla, ale jemu spoj akosi nesiel. Cakal tri hodiny a dostala ma jeho sms: Cakal som dlho, ale stalo to za to. Cudovala som sa, ze sa nehneva. Stale sme si vsak pisali cez pokec ako kamarati. Ked som si chcela overit, ci mysli vazne, ze je do mna zamilovany a ako to vie, napisala som mu, ci na mna mysli a ako casto. On odpisal neuveris, ale vzdy pred spanim si na teba spomeniem a usmievam sa. A ze to proste citi, ze ja som ta prava. O tri roky, a toto su tretie prazdniny co sa pozname, mi napisal smsku, ci sa nestretneme. Ze by ma chcel vidiet, svojho anjelika. Asi kazdy tyzden mi poslal jednu sms, az kym som mu neodpisala dobre, ale az po mature. Bola som uz aj tak dost v strese, takze to takto bolo lepsie. V den stretnutia som bola strasne nervozna, asi ako prvy krat, ked sme sa mali stretnut, najradsej by som to vzdala. Ale isla som dalej, ked sme sa stretli, objal ma a povedal, ze uz ma nepusti. Prechadzali sme sa dost dlho a taktiez rozpravali. Bolo to skvele. Potom sme sa stretli este zo dva krat a na tom dalsom stretnuti ma odprevadil az ku domu ruka v ruke. Na oblohe boli uz hviezdy a mesiacik ich vsetky strazil. Uz naozaj musim ist, povedala som, a on si ma silno pritisol k sebe. Zoberiem si ta domov povedal. Chvilu sme si pozerali do oci, a potom nastal krasny okamih, moja prva pusa od chlapca, a jeho prva pusa od dievcata, do ktoreho bol zamilovany. S laskou povedal, lubim ta. Ale ja som bola ticho. Doma som mala z toho vsetkeho zmiesane pocity, potrebovala som si to urovnat v hlave. On je taky uzasny, mily a sexi, ma zmysel pre humor, a je trosku ustipacny, taktiez je to galantny a stedry. Chlapec, akeho som vzdy chcela. Nikdy som si nemyslela, ze by som sa mohla donho zalubit. Ked mi to vsetko doslo, aky je skvely, mala som slzy v ociach. A ked mi na dalsom stretnuti povedal milujem ta, opatrne som to povedala aj ja. Zdvihol ma do vysky, zakrutil so mnou a povedal, ze je ten najstastnejsi clovek na svete. A presne tak som to citila aj ja. Pocas tych troch rokov, co ma poznal, som mu napisala vela krat, ze mozme byt jedine kamarati. Ale on nie, on sa ma nevzdal, bojoval dalej ako taky lev, co ho presne vystihuje, lebo je to aj jeho znamenie. Dakujem mu za to, a dakujem za to, ze som ho mohla spoznat aj Pokecu, pretoze keby niet Pokecu, dnes by som mozno nebola s tym najlepsim chlapcom pod slnkom, ale sedela niekde pred telkou a truchlila nad romantickym filmom. Aj ked sme len mesiac spolu, verim a viem, ze nam to spolu vydrzi, pretoze laska je ten najkrajsi cit, ktory moze existovat a ked sa dva zamilovane srdcia spoja, nic ich len tak lahko nerozdeli. :-) ;-)

Dobry den, moj je asi taky vsedny. Bola som v praci, v nocnej sluzbe a na oddeleni bol klud. Pacineti spali, prebaleni a na poriadku :-). Tak som sa prihlasila na pokec a sla som do miestnosti Do pohody. Na plochu som napisala, ci nepopismenkuje nejaky pohodak. A ozval sa mi moj terajsi priatel :-) . Pismenkovali sme o kadecom a hned sme si vymenili telefonne ciselko :-) . Nic sme nehladali, ani ja ani on. Ked sme neboli na pokeci, smskovali sme si o sto sest. Ked sme sa prvýkrát stretli, hned sme si sadli :-) . Sme par a sme velmi stastni, ze mame jeden druheho :-) . Uplne sme si sadli :-) a uz je to mesiac, co sme spolu :-)

Bol rok 2011, len tak z nudy som prisla na pokec pozriet spravy, kuknut ludi atd. Prisla som do miestnosti z kade pochadzam a pozerala som tie nicky a fotky pouzivatelov, ked zrazu som natrafila na neskutocne krasneho chlapca. Hned som na neho klikla a pozrela jeho profil a fotky v albume. Rozmyslala som nad tym, ci mu poslem Rp, ale bala som sa, co ked neodpise alebo ma posle kade lahsie. Taky pekny chlapec a pisat so mnou, to by bol zazrak .. ale skusila som to, ved nic zle sa nemoze stat, co bude to bude. Napisala som mu rp "Ahoj nevyrusujem" :). O asi minutku mi blikla rp, uplne som sa chvela, ci odpise pozriem a odpisal. Bola som ta najstastnejsia, lenze nechcela som sa radovat predcasne. Pisala som si s nim o beznych veciach, zistovala som, ako sa vola, kolko ma rokov atd. Pisala som si s nim kazdy den, len pre neho som chodila na pokec. Kazdy den sme si toho pisali viac a viac sme o sebe vedeli a kedze bol on slobodny aj ja, tak som sa snazila s nim pisat stale a tak ze mam o neho zaujem. Po case som zistila, ze ma aj on o mna, lenze on bol v zahranici ... a to bolo na tom to najhorsie, ale neskutocne som sa do neho zamilovala, mozno to bola platonicka laska, ale velmi som po nom tuzila. Dni mesiace a roky ubiehali, v tych spravach bolo vsetko, dokazali sme tam vsetko napisat, dokazali sme sa aj hadat a hnevat dlho .. ale vzdy sme sa udobrili a pisali sme si, az raz on prisiel domov na Slovensko a dohodli s me sa, ze sa stretneme. Na ten den som cakala akoby vecnost a konecne ta chvila mala prist. Velmi som sa tesila a dockala som sa. Ten pocit, ked som ho prvykrat uvidela bol uzasny pamatam si, co mal oblecene, maskacove nohavice a biele tricko. Odvtedy milujem maskacove veci, vyzeral uzasne a tie jeho modre oci sa blisteli. Bola som cela hotova, bol to najkrajsi den v mojom zivote. Pozval ma na kavu, cely cas sme rozpravali, usta sa nam nezatvorili, zabavali sa a bolo to skvele. Dni sa opakovali, chodili sme vonku, boli sme par, milovali sme sa a milujeme sa doteraz. Je to najlepsi chlapec pod slnkom a je cely moj. Kto by to bol povedal, nahodny chlapec z pokecu a je mojou zivotnou laskou. Dakujem, ze niekto vytvoril tuto stranku, budem dakovat cely zivot, lebo mi dal to najkrajsie na svete, LASKU.

V dnešnej dobe využívajú internet skoro všetci ľudia, a tak sa začal aj môj príbeh na pokeci. Keď som mala 14 rokov..Asi rok som si písala s jedným chlapcom a už dlhšie sme sa rozhodli, že sa stretneme a tak sa aj stalo! Dohodli sme sa, že si každý zoberie so sebou kamaráta/ku. Na druhý deň hneď ráno som šla do obchodu kúpiť si niečo pekné na seba, kedže ako dievča som nebola spokojná so svojou skriňou, aj keď praskala tak, že sa nedala zatvoriť. Určite ma vie každé dievča pochopiť!:) Kúpila som si tie najkrajšie šaty, aké tam mali, keďže bolo teplúčko a nastal deň D. Stretli sme sa v našej malej krásnej obci a zrazu sme ich z diaľky zbadali. Vedela som, že to sú oni a tak sme prišli k nim.
Zoznámila som sa s oboma, ale veľmi sa mi páčil Mário, bol veľmi zlatý, milý, usmievavý a nebol v strese ako ja! :) A tak nás pozvali do jednej reštaurácie v susednom meste. Veľmi som sa hanbila, pretože som nikdy nerandila! Bolo mi úplne super..išli sme sa kúpať na Zelenú vodu, tam bolo ešte krajšie, keďsme vedľa seba ležali a spoznávali sa! :) Keď nás odprevadili domov, Mário si ma zavolal bokom a chcel, aby som mu dala telefónne číslo, bola som veľmi šťastná a v kútiku duše som dúfala, že sa ma to opýta. Hneď na to mi prišla esemeska, že "no čo chodíme spolu alebo nie" :D Samozrejme, že som mu odpísala, že áno! :) Na túto vetu som do dnes nezabudla! :)
Vždy, keď si spomeniem na to, čo sme spolu prežili a prežívame, keď prídem na nejaké naše staré miesto, rozžiaria sa mi oči. Naše prvé spoločné stretnutie v zmysle hľadaní čajovne, prvé kino, lyžovačka. Sneh, ktorý nás sprevádzal. Moje večné hľadanie rukavíc – až mi nakoniec na Vianoce ukradli aj tie posledné. A keď prišli ťažké chvíle, vedela som, že je tu ON a jeho ochranné krídla. Príde, vyčaruje úsmev a ja si poviem: „Už neexistuje dôvod pre smútok.“
Presne vie, kedy sa cítim zle alebo kedy mi je fajn. Má ma perfektne prečítanú. Netrvalo dlho a prvýkrát som vyslovila slová, po ktorých tak človek túži: "Milujem ťa.“

Je to láska na celý život! Budem mať onedlho 20 rokov a sme stále spolu MILUJEME SA! A som šťastná, že ho mám! <3

Dobry den volam sa Erik mam 31r. a vdaka skvelemu pokecu som sa zoznamil s mojou laskou, ktora bola na pokeci.. dlho som ju hladal, az sa mi ju podarilo najst .. som velmi rad, ze existuju take zoznamovacie stranky. Dakujem Vam velmi pekne.

Môj pokec príbeh, ktorý začal v roku 2010 a pokračuje dodnes.
V tom roku som začala chodiť na výšku a naplno využívala možnosti vysokoškoláčky so všetkým a všade, čo k tomu patrí. Povedzme si narovinu, ktoré obdobie človeka je lepšie, ako toto? - viem, nie každý ide na výšku, ale my, ktorí sme mali tú možnosť, vieme o čom je reč. Chodila som z večierku na večierok, prehýrené noci a preflákané dni. Prišli však chvíle, kedy som už potrebovala doslova vypnúť a spomalila som tempo. V tom čase som navštívila Pokec a hneď na začiatku ma oslovil jeden fešák, ktorého som pozvala na pár "písmenok". Wou.. odpísal :) Aj sme si písali, aj sme potom zopár dní mali pauzu, ale zakaždým sme sa vrátili tam, kde sme skončili predtým. Dôležité je však to, že sme nenechali na to dlho čakať a stretli sme sa. Jeden večer, šli sme sa prejsť a vrátili sme sa naspäť. Jednoducho medzi nami prebleskla iskra a neriešili sme nič a nikoho. Boli sme v kontakte každý deň a stretávali sme sa podľa možností, no s postupom času a s pribúdaním našich pracovných povinností, naše kontakty ochladli. Čo je však dôležité, rozumieme si stále, hoc sa už nestretávame tak často, ako predtým, no keď sa stretneme, to je Vám... (až sa ešte červenám).
Najlepšie na tom je to, že tento môj Pokec príbeh ešte stále pokračuje. Síce s pauzami, ale pokračuje...

Cez pokec som spoznala úžasného chalana.:) Najskôr sme boli kamaráti a potom sme spolu začali chodiť. ^^ Bolo to krásne obdobie. No potom prišiel rozchod.. Každého to dostane na kolená.. Hrozne ma to mrzelo, že sa so mnou rozišiel.. Plakala som po nociach, zatiaľ čo on už bol ako tak šťastný s novou priateľkou.. Začali sme si znovu písať..tentoraz ako kamaráti - po rozchode.. Napísal mi, aby sme išli vonku, tak som zvedavá, či sa dáme dokopy.:) (Je totiž nejaké 4 hodiny vlakom odo mňa..takže rozchod bolel cez internet menej..:/ ale predsa bolel.) Som zvedavá, ako to dopadne, či skončíme ako krásny párik, akým sme boli, alebo bude naďalej s tou babou chodiť..:( :) <3

Človek by chcel nájsť svoju polovičku, tak myslí väčšina ľudí aj mladých. Avšak nájdu sa aj takí, ktorí chcú len zábavu a vzťahy na jednu noc. Medzi takých ľudí nepatrím ja, vždy som bol rodinný typ, ktorý chcel nájsť tú pravú k sebe. Ako som postupne rástol nie a nie sa dať dokopy so žiadnou babou, nemal som to šťastie, že by ma dáka chcela, takže nemal som ani šancu okúsiť, čo znamená slovo vzťah. Ako som postupne naberal roky, už som to ani nejako neriešil povedal som si po sklamaniach, ktoré som zažil, že dosť, keď to príde tak to príde. V roku 2013, keď ma prijali na výšku som si povedal, že v ten rok tam stretnem ženu môjho srdca, ktorá bude patriť len mne. Nič sa však nedialo a život bežal rutinne ako dovtedy. Akýsi zlom prišiel na Vianoce 2013, keď som poprosil Pána Boha, aby mi konečne poslal nejaké dievča pre mňa do cesty. Avšak nie doslovne, že by sa mi mala nejaká vrhnúť pod kolesá auta. Dva dni po novom roku presne 2. 1. 2014 som zavítal nič netušiac na pokec s tým, že idem zmazať spamové emaily, kvôli ktorým som chodil iba na pokec. Po zmazaní emailov moje podvedomie vykonalo kliknutie do miestnosti Nitra, kde som si akosi podvedome začal čítať "sklo" alebo plochu danej miestnosti. Zaujalo ma tam jedno dievča, ktoré študovalo v Nitre, tak som jej napísal a dali sme sa do reči. Odosielali sme si navzájom dlhé správy presahujúce kapacitu jednej RP, takže naraz jeden poslal aj 5-6 RP. Nezostalo len pri písaní, keď prišla do nitry a ja tiež, stretli sme sa a od tohto momentu sme spolu do teraz už vyše 1 rok a 7 mesiacov :) . Ďakujem pokec.sk, že som mohol spoznať dievča, ktoré vrúcne ľúbim a viem, že to dotiahneme spolu ešte ďalej. Ďakujem, Pán Boh zaplať. :)

• Môj príbeh PODĽA SKUTOČNÝCH UDALOSTÍ (SILVESTER 2009)
• Písal sa rok 31. 12. 2009 - štvrtok asi 19:30 h. Čo už by som mal niekde oslavovať, či žúrovať a ja som ešte len v montérkach pobehoval okolo auta aj s mojim bratom. Opravovali sme niečo na aute a jak už sme to mali dokončené, tak brat ma vzal k sebe domov, keďže som zatiaľ nemal žiadny plán na večer, tak aby som šiel k ním. Cesta k bratovi je vzdialená asi 15 km od nášho domova, kde sme spolu vyrastali. A tak keď som bol už uňho a jeho rodiny (brat má manželku a 3 deti – 2 chlapci a 1 dievča), sadol som si k počítaču. Čas bežal a ja som sa neustále cítil naliaty smútkom z toho, že je Silvester a nemal som kam ísť. No nie, žeby som nemal, ale veď predsa každý mal v ten deň nejaké plány na večer, chaty, diskotéky, atď..... A tak vrátil som sa späť k počítaču a išiel som si aspoň „pokecovať“. A tak píšem a píšem, a tu zrazu som si začal písať s jedným dievčaťom, volala sa Betka, vraj vzdialených od nás asi nejakých 25 km. A tak sa začala medzi nami komunikácia. Písali sme a písali, lenže čas sa krátil a mne bolo trápne sa opýtať, keďže bolo tesne pred oslavou Silvestra, či nepôjde von. Samozrejme, že som o tom pochyboval, no napriek tomu mne sa nechcelo utápať sa v smútku a silvestrovskej depresii po celý čas. Tak som kdesi nabral odvahu a povedal som si, že to risknem, možno to vyjde. A možno mi napíše, či mi preskočilo. No ale čo už, skúsme to teda a tak som jej napísal: „Počuj Betka, ja viem, že je to hlúpe, ale píšeme spolu asi 2 hodiny a ja ťa idem požiadať, či by sme sa stretli, keď už je ten Silvester pokiaľ nemáš už nejaké iné plány?. Odpoveď: „UUUf Janko, ale je asi 21:30 a ty teraz sa ma také niečo ideš spýtať, a za ďalšie, veď sme sa nikdy nevideli a nepoznáme sa. To akože sranduješ?.“
• A tak sa náš príbeh začal. : )
Po vzájomnom písmenkovaní cez internet, akoby motyka vystrelila. Neverili by ste mi, ale v ten večer sme sa veru stretli. Všetko sa zrazu veľmi zmenilo. V mojom „JA“ svitla veľká nádej a radosť nie len preto, že bolo 31. 12., ale najmä preto, že som mal možnosť pekne stráviť a osláviť Nový rok s niekym, koho som zatiaľ ešte osobne nepoznal.
Pamätám si to dobre, v ten silvestrovský večer bola vonku obrovská hmla. Tak ako sme si vymenili svoje telefónne čísla, mali sme sa stretnúť povedzme na polceste v jednom mestečku, keďže si vyhľadala na nete, že vraj v ten večer jej mal isť nejaký posledný spoj. No ale čo čert nechcel, autobus za záhadných okolnosti nechodil a nechodil a ona čakala a čakala. Asi po polhodinovom čakaní mi zavolala, že už čaká na autobus istý dlhší čas, a že nedošiel. Tak som už pochyboval, že ma oklamala, ale ja som povedal, že keď je taká vec, tak že prídem, no súhlasila. Tak som sadol a hneď som šiel za ňou do ich dediny, aby som ju tam vyzdvihol, veď nič iné mi neostávalo. A tak idem v napätí, že čo a ako z prvého kontaktu medzi nami, z toho aká bude reakcia, keď ma zbadá a ja ju, ako dopadne celý večer, resp. noc, a vôbec mal som v sebe asi tisíc zmiešaných pocitov, ale to k tomu patrí.
A tak som k nej došiel, stála na zastávke chúďa úplne sama, zmrzla. Zastavil som pri nej auto, predstavili sme sa jeden druhému, ona si nasadla a mohlo sa vyraziť. Tak ako sme už cestovali, zrazu mi zazvonil mobil, ozval sa mi kamarát z našej dediny, že čo momentálne robím, kde som a aký mám plán na večer. Tak vysvetlil som mu, že kde práve som a najmä s kým, že práve cestujeme na aute niekde sa zabaviť a osláviť Nový rok. A tak keď sme spolu telefonovali, napadlo nás, že by sme Nový rok mohli osláviť spoločne aj s mojim kamarátom a jeho priateľkou, pretože dôvod jeho telefonátu bol ten, že tiež sa nemal ako dostaviť k svojej priateľke večer, tak chcel aby som ho odviezol k nej do inej obce, kde bývala. No všetko ako keby bolo dávno vypočítané. Tak som sa jej opýtal alebo skôr som jej navrhol, či by nechcela, aby sme silvestrovský večer strávili v spoločnosti môjho kamaráta a jeho priateľky, aspoň by nám bolo veselšie. Ona na to, že v pohode, prečo nie, veď aj tak sme mali v pláne ísť niekam sa zabaviť medzi ľudí, takže to bolo Ok. A bol som rád, že to mohlo byť aj tak. Ako vidíte, nudný večer sa začal meniť na ozajstný zážitok. Tak ako sme došli do našej dediny po kamaráta, vyrazili sme za jeho priateľkou. Už bol pokročilý čas, takže sme sa stretli na námestí a oslavovali tam spolu. No prišlo ráno čas na rozlúčku každý svojou cestou. A tak to skončilo a myslím, že nám bolo celkom fajn. A tak po nejakom týždni som sa ozval a navrhol rande, no s radosťou ho prijala a tak sa to rozbehlo. Čas plynul, až to došlo k záveru a to takom: Po 2 rokoch som ju požiadal o ruku na deň Sv. Valentína. S radosťou to prijala, tak sme sa vzali a dnes máme krásného synčeka Alexa.
Tak to je náš príbeh, ktorý nám zariadil „AZET – zoznamka“
Janik, Betka a Alexik.

Pred 9-timi rokmi sme sa so sesternicou vybrali trochu sa schladiť na kúpalisko. Boli prázdniny, horúci letný deň. Ako sme sa tak vyhrievali na slniečku, prišli za nami dvaja chlapci so slovami: "baby, už ste moc suché, idete do vody!". Vzali nás na ruky a hodili do vody. Tak som sa spoznala s NÍM :) Celý zbytok dňa sme strávili spolu, kecali sme, blbli vo vode a bolo nám všetkým fajn. V jeseni som nastupovala do prvého ročníka na gymnáziu a on tam už chodil, tak som sa veľmi tešila. Po kúpaliskovom šoku zo studenej vody som dostala zápal pľúc, takže som zbytok leta preležala. Facebooky vtedy ešte neexistovali, dokonca som ani nemala doma internet, tak som len čakala na začiatok školského roka, aby sme sa mohli znovu stretnúť. A aj sa tak stalo. Vídali sme sa v škole, pokecali na chodbe a mne sa veľmi páčil. Dokonca sme boli aj na jednom rande, ale nejako to nedopadlo. Napísal mi, že nemá moc čas, že ma berie skôr ako kamarátku atď. Teraz som mu veľmi vďačná za to, že to urobil, aj keď vtedy som sa prirodzene hnevala....čas plynul a po jeho odchode z gymnázia som o ňom vôbec nič nepočula, dokonca môžem povedať, že som na neho zabudla...mala som iné vzťahy, potom som šla na výšku. Nevideli sme sa 8 rokov. Na pokec už chodievam len zriedka, ale minulú jeseň som ho predsalen zapla....blikala mi tu RP. Zvedavo som ju otvorila. Nechápala som, kto mi tu môže písať. Bola to správa od neho....chvíľu som musela uvažovať, odkiaľ to meno poznám, ale potom som si spomenula....písal, že ma dlho nevidel, ako sa mám a či nezájdeme na kávu. Priznám sa, že v prvom momente som sa musela zasmiať. Bola som práve rozídená po dlhodobejšom vzťahu a nechcelo sa mi veľmi niečo si začínať, ale zvedavosť ma premohla. Neskôr vysvitlo, že si na mňa spomenul vďaka jednej mojej spolužiačke, ktorú stretol na svadbe a keďže na mňa nemal žiaden kontakt, zúfalo skúsil aspoň Pokec. :) Od tej našej prvej kávy sme spolu a naša love story po 9 rokoch len tak prekvitá.....ak by sme spolu ostali vtedy, možno sa veľmi skoro rozídeme, ale takto sme si každý zažili svoje a teraz si ma po toľkom čase (aj vďaka Pokecu) moja životná láska našla :)